Začínalo sa na Mikuláša - 6. decembra, keď sa skupinka chlapcov či mládencov obliekla do konopných gatí a košieľ, vypchali sa lístím alebo slamou, opásali reťazou a provieslami. Navštevovali domácnosti nosiac vrece a žartovali, za čo ich obdarovali ovocím a drobnými peniazmi.
Na Luciu - 13. decembra, na obchôdzku chodili 15-ročné dievčatá. Zamaskovali sa do bieleho odevu a nosiac štetku náznakovo líčili izbové steny. Prichádzali s tancom, ich návšteva mala očistný charakter, symbolicky zbavovali obydlia zlých vplyvov, za čo ich tiež obdarovávali ovocím alebo drobnými peniazmi.
Mládenci si na Luciu zhotovili„luciový stolček“ – každý deň od Lucie do Štedrého dňa naň pribili jeden klinec. Ak si mládenec o polnoci na Štedrý deň naň sadol na krížnych cestách, uvidel všetky bosorky.
Štedrý deň
Vianočné obyčaje majú veštecký charakter. Úkony vykonávané na Štedrý deň v malom, majú navodiť ten istý účinok vo veľkom - teda po celý nastávajúci rok. Boli zamerané predovšetkým na zabezpečenie hojnej úrody, zdarný chov dobytka a zdravie v rodine.
Od rána sa všetky práce sústredili na prípravu štedrej večere. Gazdiná miesila cesto na vianočné koláče, upratala, omazala čeľuste na peci a varila štedrovečerné jedlá. Až do večera bol pôst alebo sa na obed zjedol len koláč s čajom. Večera sa zvyčajne odbavovala o siedmej hodine, po príchode z kostola.
Štedrá večera
Pre autenticitu vám ponúkame rozprávanie Alžbety Turečkovej z Turej Lúky - dnes mestskej časti Myjavy: „Pred štedrou večerou si musel gazda najskôr uctiť svoj statok - kravičky, kozičky, zajace, svinku. Každé zviera dostalo svoju porciu a k tomu jabĺčko či kúsok chlebíka, aby sa im zavďačil. No vždy to bolo len to, čo sa na vlastnom urodilo a dorobilo. Až potom si gazda zasadol za štedrovečerný stôl. Rodina sa najskôr spoločne pomodlila, zaspievali sa pobožné pesničky. Potom sa podávali oblátky s medom a cesnakom a „medové“, neskôr aj „karamelové“, teda slivovica s medom alebo karamelom, čo vždy pripravoval gazda. V niektorých rodinách sa na začiatok podávali „pupáky“ - buchtičky poliate medovým mliekom a posypané makom. Večer sa jedla slepačia polievka a slepačie mäso s chlebom, nasledovala kapustnica s klobásou, hubami alebo slivkami, údené bravčové mäso zo stehna so zemiakmi a „šnicle“ so zemiakovým šalátom. Z koláčov boli na stole makovníky, orechovníky a pletenka. Na stole nesmela chýbať slamienka s doma dopestovaným ovocím, orechmi, cibuľou a cesnakom.
Pod obrus sa kládlo obilie a haliere, aby v rodine bola hojnosť. Po večeri sa rozkrajovalo jabĺčko. Ak bolo vo vnútri zdravé a jadierka tvorili neporušenú hviezdičku, znamenalo to zdravie v nasledujúcom roku. Niekde sa lúskali aj orechy. Dobré jadro tiež symbolizovalo zdravie. Pri lúskaní sa dbalo, aby škrupinky zostali celé, naplnili sa vodou a postavili na obločnicu. Ak tam voda vydržala do rána, znamenalo to, že ten, kto škrupinku naplnil vodou, bude žiť. Pre hojnosť a bohatú úrodu sa hádzalo obilie do kútov, inde zasa poza chrbát hádzali lyžičky. Ak lyžička smerovala širšou časťou do dverí, dotyčný bude žiť, a ak úzkou časťou na držanie, znamenalo to, že pôjde von - smrť si ho vynesie.
Po večeri sa chodilo s harmonikou a spevom od chalupy do chalupy - po „ščedrákoch“. Zaspievalo sa, zavinšovalo. A, pravdaže, všade sa čosi ponúklo, deťom ovocie či koláč a dospelým kopaničiarska slivovica - viete si predstaviť, ako to nakoniec skončilo. Spievalo a tancovalo sa až do rána. Zážitok to bol najmä pre deti, pretože výnimočne nemuseli ísť do postele a ponocovali až do rána.“
Božie narodenie
Prvý sviatok vianočný - Božie narodenie na myjavských kopaniciach svätili ako jeden z najväčších sviatkov v roku. Nevykonávali sa nijaké domáce práce, konzumovalo sa jedlo z predchádzajúceho dňa. Praktiky vykonané na Štedrý deň mal umocniť „polazník“ (muž – vinšovník), ktorý ráno na Božie narodenie chodil od dolného na horný koniec dediny s vinšom:
Vinšujem vám, vinšujem,
na týto nastávajúce vianočné
svátky, aby vám Pán Boh dal
zdravie, ščastie, kór nebeské
požehnánje, na statečku
rozmnoženje, na dítečkách
potešenje a šecko, čo si od milého Pána Boha žádáte, po smrti
v království nebeském. Amen.
Karmína - tradičná myjavská zabíjačka
Na Myjave a myjavských kopaniciach sa kedysi žilo veľmi skromne z toho, čo sa dochovalo a dopestovalo doma. Obrábali sa políčka v kopcoch s nie veľmi úrodnou pôdou. Pri robote na roli pomáhali aj deti. Kravička, svinka museli byť v každej rodine, pretože to bol základ živobytia.
Karmína - zabíjačka na myjavských kopaniciach bola znamením, že rodina bude mať po celú zimu z čoho žiť. Príbuzní, susedia, blízki sa po zabíjačke schádzali v rodine, kde sa zabila svinka a gazdinky roznášali zo zabíjačky do všetkých domov na okolí. Každý vedel, že komu dá zo zabíjačky, ten mu to vráti. Takto boli v domácnostiach počas zimy stále čerstvé jaternice, zabíjačková polievka i kapustnica.
Rokmi sa život na Myjave zmenil, a ani zabíjačku - karmínu neodbavujú v každom dome. Najmä mladí o tomto v minulosti životne dôležitom akte veľa nevedia. Aj preto sa predstavitelia Mesta Myjava rozhodli priblížiť obyvateľom, ako to v minulosti na Myjave bývalo. Pripravili skutočnú zabíjačku - po myjavsky karminu, ktorá sa udiala na javisku pri mestskom úrade, pred zrakmi mnohých divákov.
Keď na Myjave kedysi chlapi zabíjali sviňu, zhodili ju na zem, spravidla na pravý bok a pichli nožom do krku. Krv gazdiná zachytila a dala uvariť - použila sa do jaterníc. V našom prípade už zabité prasa, Myjavčania zvyknú hovoriť aj „svina“ či „brav“, ležalo na doskách, keď so spevom prišli na javisko členovia folklórneho súboru Kýčer povzbudzovať chlapov pri robote.
Medzitým už sprievodca celodenným programom Michal Maliarik nabádal prítomných, aby sa nechali ponúknuť chutnou zabíjačkovou „obarovicou“. „Ochutnajte, všetci, aj tí mimo Myjavy, určite neobanujete a je zadarmo! Pred tým odporúčame dať si štamperlík dobrej myjavskej slivovice,“ láka ľudí Michal Maliarik.
Ako pokračovala ďalej myjavská zabíjačka - karmína? „Brava dali do koryta, poriadne obarili horúcou vodou, reťazami poobracali, aby sa odparili chlpy a ľahšie išli dole, pomohlo sa trením reťazami, „kartáčom“ a škrabkou. Nakoniec brava opálili slamou, dočista vyumývali a vyvesili, na „brce“, dnes na trojnožku,“ opisuje pracovný postup „mäsiar“ Paľo Holič. Nezabudne dodať, že potom sa vybrali vnútornosti, vnútorné sadlo, črevá sa roztriedili a vyčistili. Do tenkých urobili klobásky a do hrubších jaternice. Do vyčisteného žalúdka sa urobila tlačenka a z paprčiek a kostí varili huspeninu. Slaninu vytopili a ešte zostali aj škvarky. Nič sa nevyhodilo, každý kúsok zo svinky sa zužitkoval.
Pri robote sa na desiatu podávala „pečienka“ a nakoniec jedli chrenovú polievku. Chýbať nesmela zabíjačková kapustnica s mäsom. Všetky jedlá podávané počas karmíny, zvýraznené špecifickou atmosférou, mali zvláštnu, priam nezabudnuteľnú chuť. Presne toto sa odohrávalo aj na javisku, kde pod šikovnými rukami mäsiara a pomocníkov bol brav rozdelený na dve polovice a vzápätí rozkúskovaný.
Medzi divákmi, ktorí sa posilnili „obarovicou“ i potúžili štamperlíkom, sa začali pohybovať členky folklórneho súboru Kýčer a ponúkali čerstvé jaternice, klobásky a upečené mäso. A koľkože to trvá, kým zmiznú zabíjačkové špeciality z podnosu? „Maximálne do desať minút,“ hovorí Hanka Pernerová oblečená v peknom myjavskom kroji. Ale prerátala sa, pretože o pár sekúnd zmizlo všetko ako šibnutím čarovným prútikom!
„Páči sa nám vynikajúca predvianočná atmosféra. A ochutnali sme aj zo zabíjačky,“ pochvaľujú si Zuzana Šebetková a Oľga Jakubcová.
„Už od štvrtka tu stále niečo ponúkame. Kapustníky, koláče, dnes je zabíjačka. Ani sme nečakali taký záujem. Už je preč všetka „prdelovica“ (tak hovoria „obarovici“ na kopaniciach), minula sa aj „pečienka“, rozdali sme klobásky, jaternice, pečené mäsko a teraz už čakáme na zabíjačkovú kapustnicu,“ zasväcuje nás Elena Fialová do roboty.
„Vlani to bolo v parku, ale tu je to krajšie, sviatočnejšie a vládne výborná nálada,“ pochvaľuje si Myjavčanka Anna Nečasová. „Aspoň sa konečne niečo na Myjave deje,“ prehodil pán idúci okolo v snahe tiež sa vyjadriť.
Na javisku robota pokročila. Z brava na trojnožke viseli už len stehná a pribúdalo roztriedené mäso na stole. Hudba z reproduktora sa striedala so spevom členov FS Kýčer a v predajných stánkoch sa míňali sviečky, keramika, výrobky z dreva, medovníčky a plno iných dobrôt. Nálada bola vynikajúca, a tak niet divu, že sa všetci zabávali až do neskorého večera.