Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

Myjavské Vianoce kedysi a dnes

Výročné zvykoslovie a zimné obyčaje v myjavskom regióne neboli veľmi rozsiahle a pestré, viac sa sústreďovali na čas Vianoc.

Začínalo sa na Mikuláša - 6. decembra, keď sa skupinka chlapcov či mládencov obliekla do konopných gatí a košieľ, vypchali sa lístím alebo slamou, opásali reťazou a provieslami. Navštevovali domácnosti nosiac vrece a žartovali, za čo ich obdarovali ovocím a drobnými peniazmi.

Na Luciu - 13. decembra, na obchôdzku chodili 15-ročné dievčatá. Zamaskovali sa do bieleho odevu a nosiac štetku náznakovo líčili izbové steny. Prichádzali s tancom, ich návšteva mala očistný charakter, symbolicky zbavovali obydlia zlých vplyvov, za čo ich tiež obdarovávali ovocím alebo drobnými peniazmi.
Mládenci si na Luciu zhotovili„luciový stolček“ – každý deň od Lucie do Štedrého dňa naň pribili jeden klinec. Ak si mládenec o polnoci na Štedrý deň naň sadol na krížnych cestách, uvidel všetky bosorky.

Skryť Vypnúť reklamu

Štedrý deň

Vianočné obyčaje majú veštecký charakter. Úkony vykonávané na Štedrý deň v malom, majú navodiť ten istý účinok vo veľkom - teda po celý nastávajúci rok. Boli zamerané predovšetkým na zabezpečenie hojnej úrody, zdarný chov dobytka a zdravie v rodine.

Od rána sa všetky práce sústredili na prípravu štedrej večere. Gazdiná miesila cesto na vianočné koláče, upratala, omazala čeľuste na peci a varila štedrovečerné jedlá. Až do večera bol pôst alebo sa na obed zjedol len koláč s čajom. Večera sa zvyčajne odbavovala o siedmej hodine, po príchode z kostola.

Štedrá večera

Pre autenticitu vám ponúkame rozprávanie Alžbety Turečkovej z Turej Lúky - dnes mestskej časti Myjavy: „Pred štedrou večerou si musel gazda najskôr uctiť svoj statok - kravičky, kozičky, zajace, svinku. Každé zviera dostalo svoju porciu a k tomu jabĺčko či kúsok chlebíka, aby sa im zavďačil. No vždy to bolo len to, čo sa na vlastnom urodilo a dorobilo. Až potom si gazda zasadol za štedrovečerný stôl. Rodina sa najskôr spoločne pomodlila, zaspievali sa pobožné pesničky. Potom sa podávali oblátky s medom a cesnakom a „medové“, neskôr aj „karamelové“, teda slivovica s medom alebo karamelom, čo vždy pripravoval gazda. V niektorých rodinách sa na začiatok podávali „pupáky“ - buchtičky poliate medovým mliekom a posypané makom. Večer sa jedla slepačia polievka a slepačie mäso s chlebom, nasledovala kapustnica s klobásou, hubami alebo slivkami, údené bravčové mäso zo stehna so zemiakmi a „šnicle“ so zemiakovým šalátom. Z koláčov boli na stole makovníky, orechovníky a pletenka. Na stole nesmela chýbať slamienka s doma dopestovaným ovocím, orechmi, cibuľou a cesnakom.

Skryť Vypnúť reklamu

Pod obrus sa kládlo obilie a haliere, aby v rodine bola hojnosť. Po večeri sa rozkrajovalo jabĺčko. Ak bolo vo vnútri zdravé a jadierka tvorili neporušenú hviezdičku, znamenalo to zdravie v nasledujúcom roku. Niekde sa lúskali aj orechy. Dobré jadro tiež symbolizovalo zdravie. Pri lúskaní sa dbalo, aby škrupinky zostali celé, naplnili sa vodou a postavili na obločnicu. Ak tam voda vydržala do rána, znamenalo to, že ten, kto škrupinku naplnil vodou, bude žiť. Pre hojnosť a bohatú úrodu sa hádzalo obilie do kútov, inde zasa poza chrbát hádzali lyžičky. Ak lyžička smerovala širšou časťou do dverí, dotyčný bude žiť, a ak úzkou časťou na držanie, znamenalo to, že pôjde von - smrť si ho vynesie.
Po večeri sa chodilo s harmonikou a spevom od chalupy do chalupy - po „ščedrákoch“. Zaspievalo sa, zavinšovalo. A, pravdaže, všade sa čosi ponúklo, deťom ovocie či koláč a dospelým kopaničiarska slivovica - viete si predstaviť, ako to nakoniec skončilo. Spievalo a tancovalo sa až do rána. Zážitok to bol najmä pre deti, pretože výnimočne nemuseli ísť do postele a ponocovali až do rána.“

Skryť Vypnúť reklamu

Božie narodenie

Prvý sviatok vianočný - Božie narodenie na myjavských kopaniciach svätili ako jeden z najväčších sviatkov v roku. Nevykonávali sa nijaké domáce práce, konzumovalo sa jedlo z predchádzajúceho dňa. Praktiky vykonané na Štedrý deň mal umocniť „polazník“ (muž – vinšovník), ktorý ráno na Božie narodenie chodil od dolného na horný koniec dediny s vinšom:

Vinšujem vám, vinšujem,
na týto nastávajúce vianočné
svátky, aby vám Pán Boh dal
zdravie, ščastie, kór nebeské
požehnánje, na statečku
rozmnoženje, na dítečkách
potešenje a šecko, čo si od milého Pána Boha žádáte, po smrti
v království nebeském. Amen.


Karmína - tradičná myjavská zabíjačka

Na Myjave a myjavských kopaniciach sa kedysi žilo veľmi skromne z toho, čo sa dochovalo a dopestovalo doma. Obrábali sa políčka v kopcoch s nie veľmi úrodnou pôdou. Pri robote na roli pomáhali aj deti. Kravička, svinka museli byť v každej rodine, pretože to bol základ živobytia.

Karmína - zabíjačka na myjavských kopaniciach bola znamením, že rodina bude mať po celú zimu z čoho žiť. Príbuzní, susedia, blízki sa po zabíjačke schádzali v rodine, kde sa zabila svinka a gazdinky roznášali zo zabíjačky do všetkých domov na okolí. Každý vedel, že komu dá zo zabíjačky, ten mu to vráti. Takto boli v domácnostiach počas zimy stále čerstvé jaternice, zabíjačková polievka i kapustnica.

Rokmi sa život na Myjave zmenil, a ani zabíjačku - karmínu neodbavujú v každom dome. Najmä mladí o tomto v minulosti životne dôležitom akte veľa nevedia. Aj preto sa predstavitelia Mesta Myjava rozhodli priblížiť obyvateľom, ako to v minulosti na Myjave bývalo. Pripravili skutočnú zabíjačku - po myjavsky karminu, ktorá sa udiala na javisku pri mestskom úrade, pred zrakmi mnohých divákov.

Keď na Myjave kedysi chlapi zabíjali sviňu, zhodili ju na zem, spravidla na pravý bok a pichli nožom do krku. Krv gazdiná zachytila a dala uvariť - použila sa do jaterníc. V našom prípade už zabité prasa, Myjavčania zvyknú hovoriť aj „svina“ či „brav“, ležalo na doskách, keď so spevom prišli na javisko členovia folklórneho súboru Kýčer povzbudzovať chlapov pri robote.

Medzitým už sprievodca celodenným programom Michal Maliarik nabádal prítomných, aby sa nechali ponúknuť chutnou zabíjačkovou „obarovicou“. „Ochutnajte, všetci, aj tí mimo Myjavy, určite neobanujete a je zadarmo! Pred tým odporúčame dať si štamperlík dobrej myjavskej slivovice,“ láka ľudí Michal Maliarik.

Ako pokračovala ďalej myjavská zabíjačka - karmína? „Brava dali do koryta, poriadne obarili horúcou vodou, reťazami poobracali, aby sa odparili chlpy a ľahšie išli dole, pomohlo sa trením reťazami, „kartáčom“ a škrabkou. Nakoniec brava opálili slamou, dočista vyumývali a vyvesili, na „brce“, dnes na trojnožku,“ opisuje pracovný postup „mäsiar“ Paľo Holič. Nezabudne dodať, že potom sa vybrali vnútornosti, vnútorné sadlo, črevá sa roztriedili a vyčistili. Do tenkých urobili klobásky a do hrubších jaternice. Do vyčisteného žalúdka sa urobila tlačenka a z paprčiek a kostí varili huspeninu. Slaninu vytopili a ešte zostali aj škvarky. Nič sa nevyhodilo, každý kúsok zo svinky sa zužitkoval.

Pri robote sa na desiatu podávala „pečienka“ a nakoniec jedli chrenovú polievku. Chýbať nesmela zabíjačková kapustnica s mäsom. Všetky jedlá podávané počas karmíny, zvýraznené špecifickou atmosférou, mali zvláštnu, priam nezabudnuteľnú chuť. Presne toto sa odohrávalo aj na javisku, kde pod šikovnými rukami mäsiara a pomocníkov bol brav rozdelený na dve polovice a vzápätí rozkúskovaný.

Medzi divákmi, ktorí sa posilnili „obarovicou“ i potúžili štamperlíkom, sa začali pohybovať členky folklórneho súboru Kýčer a ponúkali čerstvé jaternice, klobásky a upečené mäso. A koľkože to trvá, kým zmiznú zabíjačkové špeciality z podnosu? „Maximálne do desať minút,“ hovorí Hanka Pernerová oblečená v peknom myjavskom kroji. Ale prerátala sa, pretože o pár sekúnd zmizlo všetko ako šibnutím čarovným prútikom!

„Páči sa nám vynikajúca predvianočná atmosféra. A ochutnali sme aj zo zabíjačky,“ pochvaľujú si Zuzana Šebetková a Oľga Jakubcová.

„Už od štvrtka tu stále niečo ponúkame. Kapustníky, koláče, dnes je zabíjačka. Ani sme nečakali taký záujem. Už je preč všetka „prdelovica“ (tak hovoria „obarovici“ na kopaniciach), minula sa aj „pečienka“, rozdali sme klobásky, jaternice, pečené mäsko a teraz už čakáme na zabíjačkovú kapustnicu,“ zasväcuje nás Elena Fialová do roboty.

„Vlani to bolo v parku, ale tu je to krajšie, sviatočnejšie a vládne výborná nálada,“ pochvaľuje si Myjavčanka Anna Nečasová. „Aspoň sa konečne niečo na Myjave deje,“ prehodil pán idúci okolo v snahe tiež sa vyjadriť.

Na javisku robota pokročila. Z brava na trojnožke viseli už len stehná a pribúdalo roztriedené mäso na stole. Hudba z reproduktora sa striedala so spevom členov FS Kýčer a v predajných stánkoch sa míňali sviečky, keramika, výrobky z dreva, medovníčky a plno iných dobrôt. Nálada bola vynikajúca, a tak niet divu, že sa všetci zabávali až do neskorého večera.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  9. Zelená Bratislava
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  1. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  3. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  4. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  5. Bezbariérové vozidlo
  6. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  9. Zelená Bratislava
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 353
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 15 950
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 15 329
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 703
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 12 969
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 386
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 442
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 298
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 219
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 8 976
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Po diaľnici uháňal rýchlosťou 207 kilometrov za hodinu, zinkasoval 800-eurovú pokutu

Trenčianski diaľniční policajti dnes popoludní namerali na diaľnici D1 v katastri mesta Ilava 43-ročného vodiča osobného motorového vozidla, ktorý prekročil maximálnu povolenú

ilustračné foto

V septembri klesla nezamestnanosť vo všetkých okresoch Trenčianskeho kraja

Úrady práce v Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK) evidovali koncom septembra 17.642 uchádzačov o zamestnanie. Ich počet medzimesačne klesol o 902.

Ambulantní lekári žiadajú lepšie informácie

Zväz ambulantných lekárov vyzval ministerstvo zdravotníctva, aby zjednotili pravidlá a informovali verejnosť.

ilustračná foto

AKTUÁLNE: Pribudlo 705 nakazených v Trenčianskom kraji 41

Z ochorenia sa zotavilo ďalších 468 ľudíLaboratóriá v pondelok otestovali 5 946 vzoriek. Aktívnych prípadov ochorenia je na Slovensku aktuálne 23 298.

ilustračné foto

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

V nemocnici v Čadci zomrel pacient na COVID-19

Čadca je červeným okresom, Kysucké Nové Mesto ostáva oranžovým.

Už ste čítali?