Prijali naše vianočné zvyky a do rodnej krajiny sa vracajú už len v spomienkach.
„Moslimské zvyky nepraktizujem, odkedy som sem prišiel,“ hovorí najstarší žijúci Afgánec na Slovensku, 57-ročný očný lekár Assadullah Anwarzai z Trenčína. „Páči sa mi, že na Vianoce u vás obdarovávate ľudí, čo u nás v Afganistane nie je. Darčeky sú na nich tým najkrajším,“ hovorí gastroenterológ Hashim Ayazi z Trenčína. „Nepreniesol som si nič, lebo pojem Vianoce v Afganistane neexistujú,“ pridáva sa diabetológ Noman Ehsan z Nového Mesta nad Váhom. Všetci traja budú mať klasické Vianoce, so všetkým, čo k nim patrí, nevynímajúc štedrovečerné menu – kapustnicu, vyprážaného kapra, zemiakový šalát, oblátky s medom a ovocie. „Všetci večer sadneme za štedrovečerný stôl, manželka sa modlí, no ja nie, keďže nie som veľmi nábožensky založený,“ hovorí A. Anwarzai. „Po večeri ideme navštíviť nášho dedka, ktorý tiež čaká na to, že dostane darčeky. Má ich samozrejme pripravené aj pre vnukov. O polnoci ideme všetci do kostola na polnočnú omšu.“
„Manželka pred štedrou večerou nikdy nezabudne na jedno, spraví mne i deťom na čelo krížik a potom sa všetci pomodlíme,“ prezrádza N. Ehsan. „Neželám si žiadny darček, pretože nerád ich prijímam od druhých. Stačí mi, aby sme boli všetci zdraví, to je najdôležitejšie. Príjemný pocit, kedy je celá rodina pohromade pri štedrovečernom stole, sa nedá ničím nahradiť.“
Všetci traja si občas zaspomínajú aj na sviatky v Afganistane, ktoré sa však s tými slovenskými nedajú ani porovnať. Moslimovia majú dva sviatky náboženského charakteru – malý a veľký id. Ľudia sa navzájom navštevujú, no nedávajú si žiadne darčeky, ale hosťom sa ponúkajú rôzne druhy jedál a sladkostí.