Dramaturgiou je však ambicióznejší ako mnohé „veľké“ hudobné festivaly. Aspoň pokiaľ ide o divákov, ktorých hudobný vkus sa neobmedzuje na suterénny pop „superhviezd“. Najväčšími ťahákmi festivalu boli jednoznačne svetoznámy inštrumentalista Pavel Fajt a slovenská kapela Para. Oboch muzikantov sme požiadali o krátky rozhovor.
Prečo ste prijali ponuku koncertovať na festivale Alternatívne Vianoce v Trenčíne, aj keď nie je tajomstvom, že ide o nízkorozpočtový projekt, na ktorom si hudobníci veľa nezarobia?
Lasky: Vždy ma poteší, keď si môžem dobre zahrať aj na takýchto festivalíkoch, ktoré robia zanietení mladí ľudia. Do Trenčína chodíme často, hrali sme tu zatiaľ asi sedemkrát, štyri koncerty sme mali v rámci Pohody. Reakcie ľudí na našu hudbu sú tu fajn. A čo sa týka tohto festivalu, ľudia sa bavia, a to je hlavné. Mne učarovala najmä čajovňa, ktorú organizátori spravili v zrkadlovej sále, čo je veľmi zaujímavá kombinácia. Keby sa tento festival robil na Štedrý deň, ja by som pokojne prišiel aj vtedy. Vianoce nepatria práve k mojim obľúbeným sviatkom.
Fajt: Každý muzikant si systém koncertovania určuje sám, na koncerty chodí preto, lebo tým niečo získava, napríklad kvôli peniazom alebo zážitkom. A je iba na ňom ako si s tým poradí. Ja som v Trenčíne už niekoľkýkrát, toto mesto pre mňa nie je iba jednou zo zástaviek. Tu šla moja muzikantská minulosť, hrávali sme tu koncerty s Bez ladu a skladu. V tejto šatni sme spolu sedávali a debatovali, na tomto pódiu sme hrávali. Na túto sálu mám špeciálne spomienky a som rád, že toto miesto stále funguje, aj keď sa tu, žiaľ, o to asi nikto nestará. Z dnešného festivalu som toho veľa nevidel, ale vidno, že ľudí to baví. Je to taký menší „festiválek“ a práve také sú pre každé kultúrne mesto veľmi dôležité.
S akým projektom ste sa na trenčianskom koncerte divákom predstavili?
Lasky: Je to náš posledný tohoročný koncert v rámci turné Brutálna zostava tour. Každý víkend hráme tri koncerty, pozostávajúce zo skladieb zo všetkých troch albumov. Hráme s Čistými Tvarmi, ktoré sú zaujímavým objavom.
Fajt: Program Drum Trek, s ktorým vystupujem, hrám už niekoľko rokov, i keď ho stále trochu pozmeňujem. Je to také bubenícke snenie, nechcem prezentovať nejakú bubenícku zručnosť, snažím sa skôr roztiahnuť rytmus v čase. Nejde mi o nejaké rýchle energické hranie, ale skôr aby hudba plynula vo vlnách, na ktoré sa ľudia naladia. Snažím sa o hudobnú meditáciu.
Aký máte pocit zo súčasnej slovenskej hudobnej scény? Upútal vás niekto v poslednej dobe?
Lasky: V poslednom čase som nezachytil nejaké výrazné kapely, ktoré by ma chytili za srdce. Obľúbené kapely mám už dlho, napríklad Le Payaco, SkaPra Šupina, Puding pani Elvisovej. Naposledy ma upútali práve Čisté Tvary, s ktorými koncertujeme. Priznám sa, že pozerám aj Superstar, hoci najskôr som k tejto relácii mal negatívny vzťah. Načo vyrábať nejakú „kvázihviezdu“, hovoril som si. Keď som ale videl tých rôznych ľudí, a to, že naozaj dobre spievajú, zmenil som názor. Budem ale zvedavý, kto im bude robiť pesničky a najmä či zostanú sami sebou, lebo to je v muzike najpodstatnejšie. Môžete byť hocijako dobrý spevák, ktorý dobre vyzerá, keď sú ale vaše pesničky na „prd“, tak vás to nezachráni.
Fajt: Popravde, informácie zo Slovenska sa ku mne veľmi nedostávajú, čo ma mrzí. Mám pocit, že ľudia na Slovensku sú viac informovaní o českej scéne ako naopak. Česi sú akýsi národ ignorantov, nevedia nič ani o poľskej alebo maďarskej hudbe. Mne sa páči slovenská populárna hudba, mám pocit, že má silnejšie a košatejšie melódie než česká. Páči sa mi napríklad Kirschner. Poviem to tak, na rozdiel od českej populárnej hudby ma časť slovenského popu neuráža.
