Deti mali v rukách, ako to kedysi bývalo zvykom, zastrúhané drevené paličky, na ktoré im v domoch napichovali slaninu a klobásu. Do košíka zase pribúdali vajcia. Ešte predtým však museli maškary domácim zaspievať a zarecitovať fašiangový vinš. Dychovku, ktorá kedysi patrila neodmysliteľne k takémuto sprievodu, nahradil vyhrávajúci obecný rozhlas.
Oživenie tradície vzbudilo veľké dojatie u starších obyvateľov osady, ktorí sa na túto obyčaj živo pamätajú. Zo získanej výslužky mali deti v škole večeru – praženicu. Tým sa však pre nich podujatie neskončilo, nasledoval detský školský milionár a polnočná guľovačka. Svoju školu neopustili ani na noc a prespali v triede na zemi v spacákoch. V piatok na ne namiesto vyučovania čakala celodenná sánkovačka. Bolo na čom, snehu je vo Vlčom Vrchu do jedného metra. Dospelí Súčania mali svoju fašiangovo–valentínsku zábavu v sobotu večer.