Po absolvovaní základného vojenského výcviku v pluku útočnej vozby. V lete 1943 ho poslali na východný front bojovať proti Červenej armáde. Tu spoznal nezmyselnosť boja za záujmy nemeckého fašizmu a ešte koncom roka 1943 prešiel na stranu Červenej armády a prihlásil sa do 1. čs. armádneho zboru. Po absolvovaní krátkeho výcviku v 3. tankovom prápore tankovej brigády sa zúčastnil ťažkých bojov v Duklianskom priesmyku a s tankovou brigádou ako súčasťou 38. sovietskej armády sa zúčastnil aj bojov o Ostravu a Olomouc. Potom ho zaradili do údernej skupiny 38. sovietskej armády s cieľom čo najskôr sa dostať do Prahy. Nedostal sa tam, pretože pred obcou Horka pri Olomouci bol ťažko ranený a z bezvedomia sa prebral až v nemocnici, kde sa dozvedel aj o skončení vojny.
Po vojne slúžil v Československej ľudovej armáde. Získal vysokoškolské vzdelanie a pôsobil prevažne vo vojenskom školstve. A podieľal sa na príprave a výchove vojenského dorastu. Neskôr pracoval v rôznych funkciách na Veliteľstve východného vojenského okruhu v Trenčíne, odkiaľ odišiel do dôchodku. Mnohé roky aktívne pôsobil v Českom i slovenskom zväze protifašistických bojovníkov, bol predsedom okresného výboru a Ústrednej rady SZPB. V práci vynikal schopnosťou cieľavedome a premyslene riadiť a organizovať prácu, spájal pracovné kolektívy a vedel si získať ľudí. Presadzoval demokratické spôsoby v práci i riadení, vychovával, presviedčal ľudí ale ich aj trpezlivo počúval. Každý pred ním mohol slobodne vyjadriť vlastný názor. Spolupracovníkom bol náčelníkom, ale aj kamarátom.
Za celoživotnú prácu dostal viaceré štátne i zahraničné vyznamenania.
Mnohopočetné smútočné zhromaždenie pri poslednej rozlúčke s genpor. Jozefom Kováčikom bolo dôstojným ocenením človeka – účastníka národno-oslobodzovacieho boja proti fašizmu a budovateľa novej armády.
Autor: Martin Klobušiak
