Keď som pred časom náhodou stretol jednu z najlepších brankárok v histórii československej hádzanej, členku výberu sveta z roku 1986 - Annu HRADSKÚ, tak som ani na chvíľu nezaváhal, aby som si s ňou dohovoril stretnutie, na ktorom sa spomínalo možno na všetko - najviac však na jej časy zlatej aktívnej činnosti. Veď okrem nej vtedy ešte v spoločnej republike výkonnostne a herne „vyčnievali“ aj ďalšie známe osobnosti z hádzanárskych paluboviek, žijúce v našej zemepisnej šírke - Danka NOVÁKOVÁ-TRANDŽÍKOVÁ a Mária OPAČITÁ.
VIZITKA
Meno: ANNA HRADSKÁ (za slobodna Kopecká)
NARODENÁ: 11. júla 1959 v Myjave
STAV: vydatá
RODINA: manžel Ján, syn Ján (bude mať 13 rokov)
REPREZENTÁCIA: 203-násobná reprezentantka ČSSR, za spoločnú vlasť hrala 10 rokov
NAJVÄČŠIE ÚSPECHY: 2. miesto na MS 1986 v Holandsku, 5. miesto na OH 1988 v Soule, členka výberu sveta v roku 1986.
KLUBY: Bradlan Brezová pod Bradlom, Duslo Šaľa, Družstevník Topoľníky, TTS Trenčín, TJ Gottwaldov (terajší Zlín).
ZAČIATKY V BREZOVEJ
So športom začínala ako jedenásťročná na základnej škole v Brezovej pod Bradlom, odkiaľ aj pochádza. K hádzanej ju priviedol na druhom stupni základnej školy učiteľ telesnej výchovy Peter Uhlík. Vyhliadol si ju na tento šport na telocviku, bol dosť prísny a družstvo držal pomerne nakrátko. Práve hádzaná bola preňho srdcovou záležitosťou a hneď na prvom tréningu postavil Anku do brány, keďže medzi žrde sa žiadnej vtedy nechcelo. Je pozoruhodné, že brankárkou nakoniec zostala až do konca celej hráčskej kariéry. Všetko nasvedčovalo tomu, že tento tréner mal na talenty rozhodne nos, lebo v Brezovej začínala s takými neskoršie známymi osobnosťami ako už s nebohou Ľubou Gálikovou-Korytárovou a Alenou Damitšovou. Ešte ako žiačka bola aj vo výbere Západoslovenského kraja a výbere slovenskej reprezentácie. Ako siedmačka sa zúčastnila prvého sústredenia vysokých brankárok v českom Náchode, kde získala niektoré pokyny a informácie, ako majú reagovať brankárky.
PRVÝ ZÁPAS
Veľmi živo si spomína na svoj prvý majstrovský zápas, ktorý odohrala v Brezovej pod Bradlom na škvárovom ihrisku pri základnej škole. Bol to duel v žiackej kategórii, celoslovenská súťaž. Práve v družstve žiačok Bradlanu vybojovala druhé miesto na majstrovstvách Slovenska a tretiu priečku na majstrovstvách Československa - vďaka dobrým výkonom a výsledkom. Po hernej stránke boli silným družstvom, ktoré neskôr bolo preradené do dorasteneckej kategórie, kde si merali sily s kvalitnými tímami ako Inter Bratislava, Partizánske, Prešov a podobne. V dorasteneckom veku bola reprezentantkou Československa (tréner Táborský) a v roku 1977 štartovala na majstrovstvách sveta v Rumunsku spolu s Máriou Ďurišinovou, s ktorou neskôr hrávala aj v seniorskej reprezentácii ČSSR.
Z BREZOVEJ DO ŠALE AKO ŽENA
Prechodom z dorasteneckého veku medzi ženy odišla z Brezovej (r. 1977) do ligového klubu Duslo Šaľa, kde hrávala československú ligu a zároveň aj reprezentovala ČSSR ešte ako „bažant“ u trénera Keckemétyho.
Šaľa vtedy obsadila v I. lige premierové 3. miesto, čo bolo najväčším úspechom. Dres Dusla obliekala Anka štyri roky, neskôr však Šaľa vypadla a o postup do ligy hrala s Topoľníkmi, ale nepostúpila. Ešte po vypadnutí prišiel za brankárkou Hradskou už nebohý tréner Világi, ktorý ju angažoval na skusy do Topoľníkov. Keďže túžila po zmene, ponuku ambiciózneho Družstevnika prijala, čo nikdy neoľutovala. A to preto, lebo na Žitnom ostrove prežila dva krásne roky, azda najkrajšie v celej jej hráčskej kariére. Práve v tom čase vládol v tomto mestečku hádzanársky ošiaľ. Postavili tam peknú športovú halu a družstvo viedol doslova mág - Pavol Németh a v tíme hrali viaceré výborné hádzanárky (Soňa Zemanová). V roku 1981 sa Topoľníky vrátili do najvyššej súťaže a ako nováčik získali vynikajúce 2. miesto. Pre Anku to boli rozhodne pekné a nezabudnuteľné dva roky...
Z TOPOĽNÍKOV DO TRENČÍNA
Prišlo obdobie, že Anku to začalo akosi bližšie lákať k rodine, a preto sa rozhodla prestúpiť z Topoľníkov do Trenčína (tréner Broska), ktorý nakoniec bol pre ňu iba takou prestupnou stanicou, pretože po jej príchode vypadli Trenčianky z prvej ligy. Nakoľko však v čase prípravy na olympiádu v Soule musela ako reprezentantka chytať v najvyššej súťaži a ozvali sa funkcionári zo Zlína, tak odišla tam, ale iba na hosťovanie. Po návrate zo Soulu však definitívne zanechala aktívnu činnosť.
VRCHOLOM KARIÉRY MS 1986
Je pravdou, že vrcholom kariéry brankárky A. Hradskej a čs. hádzanej boli majstrovstvá sveta 1986 v Holandsku, na ktorých skončilo Československo na 2. mieste. Na olympiáde v Soule získala vtedajšia naša reprezentácia piatu priečku. Oba tieto turnaje má ešte v živej pamäti a do krajiny tulipánov cestovali reprezentantky pod Zerzáňovým vedením v silnom hráčskom zložení. Nechýbali také osobnosti ako Ďurišinová, Kuťková, Stašová a v kútiku srdca vládla túžba našich dievčat získať nejaký ten cenný kov. Stalo sa aj vďaka najtesnejšiemu jednogólovému vedeniu nášho družstva v súboji s Rumunskom.
Vo finále nás tím Sovietskeho zväzu predčil najmä fyzicky, ale aj zo striebra mali všetky hráčky veľkú radosť. Olympiáda býva snom každého športovca, tá soulská bola veľkolepá, našej reprezentácii sa však nedarilo tak, ako by si hráčky priali. Nevyšiel úvodný zápas s domácimi hráčkami a ani rozhodujúci duel s Juhosláviou, nad ktorou potrebovali vyhrať o päť gólov, ale vyhrali len o štyri a skončili piate, čo vtedy mnohí považovali za neúspech.
KONIEC PO OLYMPIÁDE V SOULE
Po olympiáde v Soule sa Anka rozhodla zanechať svoju aktívnu činnosť, hoci mnohí dodnes tvrdia, že to bolo príliš skoro. O tomto jej skutku rozhodla jej nesmierna túžba po dieťati a rodine. Hoci sa jej neraz zacnelo po onej peknej atmosfére veľkých stretnutí, rozhodla sa tak, ako sa rozhodla, aj keď to bolo zložité rozhodnutie. Bolo to v jej živote neľahké obdobie a s manželom sa stále nádejali, že budú mať rodinu, aj keď sa to dlho nedarilo. Nakoniec však vytúžené dieťa prišlo na svet a syn Janko bude mať čoskoro už trinásť rokov. Povráva sa, že čo-to z brankárskeho remesla zdelil aj po mame, ale podstatne viac ako hádzaná ho zaujíma futbal, keď v mládežníckej prípravke AS Trenčín je taktiež ambicióznym brankárom. Ako sa Anka neraz vyznala, materská dovolenka bola najkrajším obdobím jej života, aj keď pre jej rodinu nastali ťažké časy, nakoľko manžel ochorel a mal aj ťažkú autohaváriu, ktorá ešte viac zhoršila jeho zdravotný stav.
PRACUJE V DETSKOM MESTEČKU
Po skončení aktívnej činnosti sa A. Hradská zamestnala ako fakturantka v Detskom mestečku v Trenčíne-Zlatovciach a začala žiť bežnými každodennými radosťami i starosťami. Na materskej dovolenke bola až päť rokov a po jej skončení absolvovala viacero konkurzov, ale v Trenčíne sa jej dlho nepodarilo zamestnať. Uvažovala aj na tým stať sa trénerkou či funkcionárkou, ale mala už zabehnutý spôsob života. Keby však mala dcéru, verí, že by sa venovala hádzanej a popri nej by aj trénovala mládež. Bolo by to však veľmi náročné na čas.
SLEDUJE FUTBAL
Aj keď momentálne Anka nenavštevuje ligové zápolenia hádzanárok Štartu v Trenčíne, predsa len to neznamená, že im nedrží palce a nesleduje ich výsledky. Je to také zvláštne, ale v súčasnosti viac inklinuje k futbalu, možno práve preto, že jej syn je zanieteným futbalistom. Športové dianie v Trenčíne a okolí však pozorne sleduje aj v súčasnosti. Sem-tam si ide zahrať aj za družstvo starých hádzanárských dám, všetok svoj voľný čas však venuje synovi Jankovi a futbalu. Manžel po ťažkej autohávarii je invalidným dôchodcom, preto sa synovi po športovej stránke nemôže tak zodpovedne venovať ako jeho mama. Anka však má vzorne založenú kroniku zo svojej bohatej športovej činnosti, športový album si založil aj syn Janko.
S HÁDZANOU PREŠLA CELÝ SVET
Hádzaná dala Anke Hradskej od jej začiatku až po samý koniec športovej činnosti veľmi veľa. Mala možnosť vidieť a stretnúť sa s mnohými významnnými svetovými športovcami-kapacitami a s hádzanou prešla takmer celý svet. Na také zážitky sa jednoducho nezabúda po celý život.
Na strane druhej ju hádzaná „obrala“ najmä o súkromie. Cení si, že v bývalom Československu mala rekordných 203 reprezentačných hádzanárských štartov a túto bilanciu jej už nikdy nikto nezoberie.
AKO BRANKÁRKA DALA DVA GÓLY!
Nestáva sa síce často, ale stáva sa, že aj reprezentačné brankárky dokážu streliť góly. V prípade Hradskej sa to podarilo v jej kariére dva razy. Prvý gól dosiahla na medzinárodnom turnaji v poľskom Krakove, kde šikovne prehodila cez celé ihrisko vysokú reprezentačnú brankárku Poľska.
Svoj druhý reprezentačný gól zaznamenala taktiež na medzinárodnom turnaji, tentoraz v Chebe, kde prekabátila vybehnutú brankárku Číny, ktorú z náprahu prelobovala.
BUDE JANKO REPREZENTANTOM?
Nenapíšeme nič nové, keď skonštatujeme všeobecne známu vec, že miláčikom Anky je syn Janko, ktorý je pre ňu všetkým. Samozrejme, že by bola veľmi rada, keby v jeho futbalovej kariére dosiahol také úspechy a výsledky ako ona počas športovej činnosti, aj keď si osobne na tom nezakladá. Vidí však na vlastné oči, že futbal ho baví, ale momentálne je v takom veku, že ho môžeosloviť hocičo, ale v jeho prípade je na prvom mieste škola a až potom šport, ktorý je druhoradý. Zápasy prežíva tak, ako jeho mama, ktorá taktiež túžila všetko vyhrať. Nuž, uvidíme, ako tomu bude neskôr, ale u Janka sa talent práve rozvíja.
ZASLÚŽILÁ MAJSTERKA V DRESE SVETA
Veľká pocta sa dostala Anke v roku 1986, keď ako najlepšia brankárka na majstrovstvách sveta v Holandsku bola vybraná na exhibičný zápas výberu sveta, ktorý sa hral v Osle proti domácim Nórkam. O rok neskôr jej v Prahe predseda ÚV ČSZTV A. Himl odovzdal titul zaslúžilej majsterky ČSSR, nakoľko splnila a aj prekročila predpísaný počet medzištátnych stretnutí.
Čo povedať na záver? Rozhodne je iná doba, ako počas aktívnej činnosti tejto skvelej brankárky, ktorá má právo odborne zhodnotiť aj súčasnú generáciu hádzanárok, ktoré sú možno menej priebojné a neraz sa zdá, ako keby sa uspokojili s tým, čo hrajú, a čo za to majú.
Nepochybne generácia súčasných štyridsiatníčok či päťdesiatníčok dávala do hry viac srdca a nasadenia. Svoje zohrala aj tá skutočnosť, že celé družstvo chcelo stoj čo stoj niečo významné dosiahnuť a toto svoje predsavzatie a veľké chcenie dokázali po poctivej trénerskej lopote naplno uplatniť aj vo svojom športovom živote.
