Páni Kostelanský a Piško sa u mňa ohlásili s otázkou: Ako to bolo s premenovávaním ulice Osvienčimskej? Jednoducho – prišiel s týmto návrhom MUDr. Jaroš s tým, že je to len jeden dom, nie ulica a že názov nie je napísaný správne po slovensky. Petičný hárok, ktorý pripravil, zostal nepodpísaný, o petícii sa uvažovalo, ale nekonalo sa v tom smere. Dala som návrh MUDr. Jarošovi, aby dal tento návrh na VMČ Sever. Tak sa stalo a moja iniciatíva tým skončila. Nebudem komentovať ostatné kombinácie v článku. Vieme si pánom Petrom Heberom, aj so Schlessingerovcami veci vyjasniť, lebo mám voči týmto ľudom, ktorí sú mojimi kamarátmi dlhé roky, čisté svedomie. Neselektujem podľa politickej, rasovej, náboženskej, či inej príslušnosti ani ľudí, ani priateľov. Pre mňa je Osvienčim, rovnako ako zverstvá socializmu a komunizmu hrôzou, lebo si živo pamätám na „antonov“, do ktorých brali rehoľné sestry v Trstenej na Orave, i to, ako zavierali o pol druhej v noci kňaza - mons. Trstenského a ako nás otravovali štb-áci. Ale i na to, ako moja maminka hľadala 6 rokov cez Červený kríž židovskú rodinu Bercikových, ktorým pomáhala pred i po koncentráku. Z úcty k tej rodine po ich dcére nesie meno i moja dcéra. Iste nie preto, že by som neznášala Osvienčimskú ulicu, cez ktorú som na Sihoti chodila.
Zarážajúce je, že pán redaktor tvrdí, že - citujem: „Podporu lekár získal v kruhoch trenčianskeho KDH.“ Politická orientácia MUDr. Jaroša mi dodnes nie je známa a nespomínam si, že by bol v rámci KDH intervenoval za podporu svojej požiadavky. I napriek tomu, že neviem, ako je politicky ladený, si dobre rozumieme.
Oľga Löbbová,
poslankyňa Mestského zastupiteľstva vTrenčíne