Aké boli vaše prvé dojmy pri privítaní prezidenta Busha na letisku, najmä na čo ste mysleli pri čakaní, kým vystúpi z lietadla?
Priznám sa, protokolárne záležitosti nie sú mojou najobľúbenejšou pracovnou činnosťou. Privítanie Georga W. Busha však bolo niečo výnimočné. Po prvýkrát v histórii navštívil našu krajinu prezident USA. Jednoducho išlo o historický okamih, a to som si aj uvedomoval. Výnimočnosť chvíle som si ale uvedomoval aj vo štvrtok večer na nádvorí Prezidentského paláca počas oficiálneho privítania prezidenta Ruskej Federácie Vladimíra Putina.
S poprednými činiteľmi štátov sa pri svojej práci stretávate. Stretnutie prezidentov dvoch svetových veľmocí je však výnimočné. Ako ho hodnotíte z pohľadu ministerstva obrany?
Je jasné, že na Slovensku sa stretli dvaja najmocnejší muži sveta. Nie vždy spolu súhlasia, ale vážia si jeden druhého. Ich vlády dokážu spolupracovať, čo je viac ako dôležitý signál do budúcnosti. Vzťahy Ruska a Spojených štátov majú totiž globálny význam. Najdôležitejším bodom schôdzky bol boj proti terorizmu. A z tohto pohľadu je veľmi dôležitý aj podpis dohody medzi ministerkou zahraničia Condoleezzou Riceovou a mojím ruským kolegom, ministrom obrany Sergejom Ivanovom o boji proti šíreniu prenosných protilietadlových striel. A navyše stále platí, že USA sú vo vojne. Aj preto potrebujú strategické partnerstvo s Ruskom. Pre mňa ako ministra obrany je kľúčovým prísľub prezidenta Busha, že nám Spojené štáty pomôžu pri modernizácii ozbrojených síl. Budujeme dobre vyzbrojené, vystrojené a profesionálne vojsko. A pomoc partnerov sa nám zíde.
O bezpečnosť oboch prezidentov sa starali nielen policajti, ale aj vojaci, napr. nad Bratislavou lietali stíhačky. Koľko vojakov sa pohybovalo v Bratislave? Ste s ich činnosťou spokojní?
Odpovedám jednoznačne – áno. Na bezpečnosť počas návštevy a summitu v Bratislave dohliadalo asi 400 vojakov. Vyčlenenie príslušníkov ozbrojených síl do podriadenosti Policajného zboru odsúhlasila vláda. Vojaci pomáhali pri zabezpečení ochrany verejného poriadku, strážených objektov, ako i sprevádzaní a ochrane osôb. Pripravené boli aj naše obrnené transportéry, cestné motorové vozidlá, či protichemické laboratórium. Samozrejme, v akcii boli aj vzdušné sily a protivzdušná obrana. Práce naozaj viac ako dosť, ale od toho sú Ozbrojené sily SR tu.
Americký prezident ocenil i slovenskú pomoc v súvislosti s Irakom. Ako na vás zapôsobili jeho slová?
Išlo o ocenenie ťažkej práce, ktorú tam chlapci robia, ale aj pevného, rozhodného postoja Slovenska v boji proti terorizmu. Sám som bol v Iraku, aby som podporil našich vojakov pôsobiacich na jednej z najnáročnejších misií ozbrojených síl Slovenskej republiky vo svete. Priamo na mieste som sa presvedčil, že môžeme byť na nich právom hrdí. V jednom z rozhovorov po návrate som napríklad spomenul slová veliteľa mnohonárodných síl generála George W. Caseyho. Ten mi počas stretnutia povedal, že ak máme doma viac takých skvelých ženistov, máme mu ich hneď poslať. Verte, že nešlo len o zdvorilostnú frázu. Sú to totiž výborní vojaci, skvelí odborníci a presvedčil som sa o tom, že aj otvorení a féroví ľudia. Napriek rôznym komplikáciám robia svoju prácu dobre a dokazujú, že sú skutočnými profesionálmi.
V čom vidíte najväčší prínos tejto návštevy pre Slovensko a na druhej strane, správalo sa Slovensko a najmä Slováci podľa vás ako skutočný hostiteľ dvoch najvýznamnejších osôb sveta?
Slovensko sa stalo na niekoľko hodín centrom svetovej politiky. V Bratislave bolo tuším vyše 1500 novinárov. Takže išlo o budovanie dobrého mena našej krajiny. Svetoví lídri zároveň absolvovali u nás aj bilaterálne rokovania s konkrétnymi pozitívnymi výsledkami pre Slovensko. A či sme boli dobrými hostiteľmi. Nielen na základe osobných poznatkov si myslím, že jednoznačne. Bol som na Hviezdoslavovom námestí a videl prekvapenie v tvári amerického prezidenta z prijatia, ktoré sa mu dostalo. Bol som na Slavíne a videl srdečné stretnutie veteránov 2. svetovej vojny s ruským prezidentom. A to hovorí za všetko...
