Osud matky a jej troch detí bol v tej chvíli takmer spečatený. Zvrátiť ho mohol jedine okamžitý zásah. Renáta Vavrušová v krízovej situácii nezaváhala.
Keď Renátin manžel Kamil Vavruš odchádzal ráno o šiestej do ich kvetinárstva v susednej Ľuborči, v dome bolo ešte všetko v poriadku. „Obúval som sa na schodoch a necítil som vôbec nič,“ spomína. Automatika zopla kotol až po jeho odchode.
Renáta sa zobudila o hodinu neskôr. Mala dosť času, aby sa so staršou dcérou Kamilou prichystali, kým po nich príde manžel a vezme ich do predajne. Hneď, ako otvorila dvere na spálni ucítila podivný zápach. Tušiac, že niečo nie je v poriadku, otvorila dve okná. Do kúpeľne k nej vzápätí zhora zišla dcéra Kamila. Namiesto obvyklého pozdravu však odpadla.
Ešte prv, než Renáta začala svoju dcéru kriesiť, utekala otvoriť do kuchyne ďalšie okno. V detskej izbe na poschodí sa medzitým zobudila druhá dcéra Eliška. Tá však už dole k mame zísť nedokázala a odpadla hore na chodbe. „Kričala som na ňu, ale neodpovedala mi,“ opisuje ťažké chvíle Renáta.
Jedovatý plyn vnikol medzitým do pľúc aj jej. Uvedomila si, že stráca vedomie. „Bol to zlomok sekundy. Pochopila som, že tu všetci zaspíme, a že nám nikto nepomôže.“ S krajným vypätím sa dokázala zmobilizovať a dôjsť k telefónu, ktorý bol našťastie na parapetnej doske otvoreného obloka. „Povedala mi do telefónu iba jedinú vetu: Príď sem, ja to nezvládam,“ vysvetlil Kamil jeho údiv, že manželka volá skôr ako zvyčajne. Okamžite zavrel predajňu a utekal domov.
Chvíľa na čerstvom vzduchu Renáte pomohla. Pustila sa do oživovania dcéry ležiacej v kúpeľni. Vo chvíli, keď sa Kamila prebrala a začala plakať, dorazil manžel. Utekal na poschodie oživovať druhú dcéru Elišku. „Vdýchol som do nej trikrát, potom zakašľala, nadýchla sa a opäť začala chrčať,“ opísal Kamil Vavruš kriesenie priotrávenej dcéry. Cítil, ako jej z pľúc uniká oxid uhoľnatý. Kyslík do nej vdychoval znova a znova, až kým ho prebraná neodstrčila so slovami „tatino nechaj ma tak...“
Jediný, kto unikol zákernému plynu, bol syn Viktor. Renáta Vavrušová duchaprítomne zamkla dvere spálne, v ktorej spáva spolu s nimi. Keď už bolo po všetkom a rodičia dvere otvorili, našli malého Kamila skákať po posteli s radostnými výkrikmi „hurá je tu sanitka!“. V ten deň mal práve meniny.
Záchranka odviezla priotrávené dcéry a ich matku rovno do trenčianskej nemocnice. Krv tam dievčatám očisťovali inhalovaním kyslíka. „Lekár mi povedal, že keby ma našli o dve minúty neskôr, už by som nežila,“ priznala 15-ročná Eliška, ktorá bola pôsobeniu plynu vystavená najdlhšie. Ani u nej však lekári nepredpokladajú žiadne trvalé následky.
Ku kotlu Vavrušovcov prišli ešte ten v deň plynári. Paradoxom je, že minulý rok Kamil Vavruš dom prerábal a menil aj celé kúrenie. Plynár mu vtedy povedal, „keď ti kotol funguje, tak ho ešte nevymieňaj“. Dvadsaťtriročný kotol, aký majú takmer všetci susedia na jeho ulici, teraz Vavruš vymeniť chce. Urobí tak hneď, ako si naň s manželkou našetria. Údržbu už nepodceňuje, naopak čistotu mriežky kontroluje stále.
„Určite pri nás stáli všetci strážni anjeli, to je istá vec,“ konštatuje šťastná mama Renáta Vavrušová. Ešte istejšie je, že si svoju rodinu zachránila vlastne sama.
