No už 11. februára sme ho pochovali so všetkými vojenskými poctami – vojenskou dychovkou, salvami, rakvou prikrytou štátnou zástavou a slovenskou hymnou. Chýbal už len prelet lietadiel nad otvoreným hrobom. Bola však nízka oblačnosť.
Mnohí starší občania Trenčína si ho pamätajú z leteckého dňa v r. 1940. Oblečený do súčanského kroja ,akoby podpitý, sa ponevieral po trenčianskom letisku. Až po výzve moderátora „Kto by si chcel vyskúšať pilotovanie lietadla?“ sa začal vehementne domáhať vstupu do kabíny lietadla. Smiech divákov rýchle zamrzol, keď sa tam dostal a začal poskakovať po letisku. Aj sa vzniesol. Kotrmelce vo vzduchu nízko nad zemou nesvedčili, že je to normálny pilot. A nebol, bol to najlepší slovenský letecký akrobat. Trup jeho lietadla mu leteckí mechanici pomaľovali kačkami idúcimi disciplinovane za sebou. A to si vtedy mladí návštevníci, dnes už starší páni, najlepšie pamätajú. Piešťanci zase najviac s jeho osobnosťou spomínajú podletenie „Krajinského mosta“, čo bola i vtedy senzácia a nedisciplinovanosť veliteľa II. perute a 11. letky, majora letectva, frontového vojaka. Prepáčili mu to, lebo bol vždy vysokodisciplinovaný vojak, ktorý disciplínu vyžadoval od podriadených, čo mu prinášalo i nepríjemnosti.
Narodil sa r. 1908 v Likavke pri Ružomberku ako železničiarsky syn. Učiteľský ústav v Spišskej Novej Vsi absolvoval s vynikajúcim prospechom r. 1928. Prvý rok bol učiteľom neďaleko Trenčína v Košeci pri Ilave, odkiaľ nastúpil na povinnú vojenskú službu do Prostějova k letectvu. Absolvoval tam vojenské letecké učilište ako dôstojník v zálohe. Vojenskú akadémiu v Haniciach skončil r. 1933 ako poručík 13. pešieho pluku, no už v decembri je preložený k letectvu a v Prostějove absolvoval pilotnú školu stíhačov. Pôsobil potom v Leteckom pluku 1 T. G. Masaryka v Prahe, kde sa venoval leteckej akrobacii na pridelenom akrobatickom lietadle. Vracia sa do Prostějova ako učiteľ lietania. Zásluhou českých priateľov je vyznamenaný československým strieborným pilotným odznakom s dvoma diamantmi ako jediný Slovák v ČSR. 18. marca 1939 ho protektorátna vláda v rámci výmeny dôstojníkov a vojakov posiela na Slovensko do Piešťan ako nadporučíka k leteckému pluku 3 generála letca M. R. Štefánika. Ani nie o týždeň je už v Spišskej Novej Vsi pri horthyovskom útoku na východné Slovensko – Malá vojna. Bojovať nemôže, lebo nemá ešte prísahu. Tak pomáha pri technickom zabezpečovaní lietadiel. Za to dostáva pamätnú medailu „Za obranu Slovenska v marci 1939“. Potom nasleduje vojna proti Poľsku a ZSSR. Od marca 1944 až do SNP slúži v Trenčíne na veliteľstve vzdušných zbraní a denne dochádza vlakom do Piešťan. Vtedy ho Trenčania najviac videli a spoznali. Od septembra je premiestnený na MNO do Bratislavy, kedy má najviac možností pomáhať vojakom – povstalcom v nemeckom zajatí. Niektorých dostal i domov. Hlavne mnohým manželkám povstalcov nechával vyplácať náležitosti, akoby ich manželia boli v činnej službe. Po skončení vojny je nakrátko vzatý do čs. armády, ale po februári 1948 dostáva „dovolenku s čakaním“. V januári 1950 je degradovaný z majora na vojaka a ako 42-ročný zaradený do „Pomocného technického praporu 51“ v Mimoni (PTP).
Tak skončila kariéra jedného slávneho pilota – akrobata. Začala ale nová, už neprekonateľná kariéra „pétépáka“, stíhača, leteckého akrobata a parašutistu, ktorý na leteckých dňoch skákal na záchranných pilotných padákoch, aby dokázal ich bezpečnosť. Nebál sa smrti a aj v civile si zachoval svoju dôstojnosť. Pracoval ako montážnik a vedúci elektrikárskej čaty v Novom Meste nad Váhom v Československých stavebných závodoch. Spolupracovníci ho mali radi pre jeho spravodlivosť, ľudskosť a srdečnosť. Boli na neho hrdí a pyšní, že ich vedie letec – akrobat. Jedinou jeho chybou bolo, že sa nezapojil do SNP, a preto musel odísť z armády. Nebrali na vedomie, že vo svojom byte schovával prenasledovaných, manželku mal Češku, pomáhal povstalcom a ich manželkám a nikomu vedome neublížil. Tieto a ďalšie argumenty vzali do úvahy až v r. 1990, keď ho rehabilitovali a povýšili z majora na podplukovníka.
Na poslednej ceste odlet legendárneho akrobata a človeka sprevádzali desiatky jeho priateľov, známych, obyvateľov Piešťan a okolia. Nechýbali ani trenčianski letci s kyticou previazanou trikolórou.
