Surová reportážna podoba fotografií Miroslava Potyku čelí tvárou v tvár oveľa abstraktnejšej podobe obrazov a monotypov Lenky Jurečkovej. Spoločnými sú farebnosť, pohyb a figurálnosť. Kým kostrou väčšiny dokumentárnych Potykových snímok je konkrétny slovácky fašiang, Jurečková na plátnach a výkresoch rozohráva celý rad najrôznejších ľudových udalostí. Kým Potyka prináša výrezmi či retušou neskreslený pravdivý pohľad, Jurečková kompozície ponára do magickej farebnej štylizácie. Každý tak realitu svojho námetu presahuje iným spôsobom. Potyka poodhaľuje za fašiangovými maskami ukrytú ľudskú tvár Slovácka, Jurečková nachádza niečo zo súvislostí spojujúcich veky a generácie. O užitočnej symbióze obidvoch pohľadov niet pochýb.
Autor: luk