Pamiatkový úrad väčšinu zámeru Trenčianskeho samosprávneho kraja neschválil. Predseda Štefan Štefanec viní z ohrozenia projektu ministerstvo kultúry.
Ešte v októbri podpísal trenčiansky župan a krajský kancelár nórskeho regiónu Trondelag deklaráciu o partnerstve a spolupráci. Nóri priamo na Trenčianskom hrade potvrdili ochotu prispieť na projekt jeho obnovy a komercionalizácie z prostriedkov, ktoré ich krajina platí za prístup na európsky hospodársky trh.
Zámer TSK rozpracovala v štúdii Katedra obnovy pamiatok STU v Bratislave. Štúdia predpokladá zlepšenie spojenia hradu s mestom lanovkou a novými prístupovými cestami zo zadnej strany. Dolný hrad by mal byť podľa nej voľne prístupnou zónou spoločenských kontaktov, relaxu, zábavy a služieb zabezpečených podnikateľskými subjektami. Pribudnúť by tu mali stravovacie i hotelové zariadenia. Vstupné sa má vyberať iba na horný hrad, kde má dôjsť k rozšíreniu expozícií. „Znovuobjaviť“ zadný hrad štúdia plánuje pomocou takých objektov ako amfiteáter, prístupová lávka ponad hradby, reštauračné zariadenie, či tanečná sála s maximálnou kapacitou 350 miest.
Spoluautorka projektu Eva Králová tvrdí, že nové objekty nijako nezmenia vžité pohľady na hrad, nedotknú sa jeho múrov, ani ich nepoškodia. „Aktívne využitie technicky stabilizovaného a kultúrne rehabilitovaného areálu hradu môže naopak pomôcť k rozvoju mesta a regiónu,“ zdôrazňuje Králová leitmotív ich práce.
Krajský pamiatkový úrad takto koncipovaný zámer neschválil. Pamiatkárom sa nepáči uprednostnenie komercionalizácie hradu pred riešením alarmujúceho havarijného stavu mnohých jeho častí. Výstavba nových objektov by mala byť podľa nich preto minimalizovaná, alebo dočasne úplne zastavená v záujme ochrany ohrozených historických konštrukcií hradu. Samosprávny kraj sa voči takémuto rozhodnutiu odvolal. O odvolaní v polovici marca definitívne rozhodol Pamiatkový úrad SR, ktorý celkom zamietavé stanovisko krajských pamiatkárov zmiernil množstvom podmienok. „Keby sme ich mali všetky splniť, tak neurobíme v podstate nič,“ hnevá sa teraz Štefan Štefanec. Domnieva sa, že na pamiatkárov vyvíjalo tlak ministerstvo kultúry. „Vidím v tom ich nečistú hru, že doslova naštartovali pamiatkový úrad, aby nám vytváral takéto prekážky,“ myslí si.
Tvrdenie Štefanca na ministerstve kultúry odmietajú. „Je zavádzajúce a účelové,“ komentuje ho generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva Martin Kováč. Ministerstvo kultúry podľa neho naopak bojuje o to, aby bolo čo najviac pamiatok obnovených. „Ja sám som župana upozorňoval, že je našou prioritou, aby práve projekt TSK bol zaradený ako jeden z pilotných projektov financovaných z nórskych zdrojov,“ tvrdí Kováč. Je presvedčený, že problém so stanoviskom pamiatkového úradu je čisto odborná záležitosť, ktorá by sa nemala dávať do súvislosti s financovaním.
Štefanec však upozorňuje, že postoj pamiatkárov môže ich projekt ohroziť a nórskych partnerov prejsť trpezlivosť. „Prostriedky sú k dispozícii a celé to treba urýchliť,“ apeluje. Župan stále verí, že prisľúbených 6 miliónov eur na prvú etapu do Trenčína dorazí. Proti rozhodnutiu pamiatkárov budú konať. Dohodu s nimi budú hľadať už v utorok na spoločnom stretnutí. Pomôcť by mohla aj na 22. apríla naplánovaná návšteva nórskej veľvyslankyne, ktorá prejavila záujem ísť aj na hrad.