Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) ako vlastník kultúrnej pamiatky vypracoval zámer jej komerčného využívania. Pamiatkový úrad SR väčšinu zámeru neschválil.
Zámeru TSK predchádzalo vypracovanie lokalitného programu, ktorý bol realizovaný na základe vypracovaných tém diplomových prác študentov Fakulty architektúry STU. Zástupcom Krajského pamiatkového úradu Trenčín bol tento materiál, na rozdiel od ostatných účastníkov konania, predložený po prvýkrát v septembri 2004. Predkladateľ bol upozornený na postup pri obnove pamiatkových objektov v zmysle platného zákona a skutočnosť, že prioritnou z pohľadu ochrany pamiatkového fondu je odstránenie súčasného stavu všetkých objektov v havarijnom stavebno-technickom stave. Napriek tejto skutočnosti boli vypracované dokumenty k revitalizácii hradu, pričom neboli zohľadňované ustanovenia pamiatkového zákona.
Krajský pamiatkový úrad nezamietol myšlienku komerčného využitia Trenčianskeho hradu a so zatraktívnením a oživením hradu v zásade súhlasí. Nie však na úkor pamiatkových hodnôt, a nie v rozpore so základnou ochranou pamiatky. Areál Trenčianskeho hradu je jedným z najvýznamnejších pamiatkových areálov na Slovensku s unikátnym fortifikačným systémom. Bralo, kde stojí Trenčiansky hrad, bolo už v praveku veľmi atraktívnym miestom pre svoje výborné strategické postavenie. Najstaršie osídlenie zistené na tomto mieste sa viaže k osídleniu maďarovskou kultúrou (staršia a stredná doba bronzová). Hoci najviac poznatkov o pravekom osídlení bolo zistených v priestoroch dolného hradu a Breziny, kde stredoveká zástavba nebola taká rozsiahla a prakticky nenarušila stopy staršieho osídlenia, nevylučuje to praveké nálezy v priestore celého hradného brala. Celý hradný areál stále poskytuje možnosti významných archeologických nálezov, ktoré by boli rozsiahlou stavebnou činnosťou plánovanou v areáli hradu narušené a zničené.
Predložený zámer spracováva novú koncepciu prezentácie a využitia celého areálu Trenčianskeho hradu, pričom do dominantnej polohy sa dostávajú novostavby na úkor prezentácie originálov. Navrhované komerčné funkcie (hotel, reštaurácie, spoločenské centrá) by si vyžadovali zásahy do pôvodných konštrukcií a do veľkej miery aj zničenie pamiatkových hodnôt. Z hľadiska záujmov pamiatkovej ochrany považujeme v súčasnom období za prioritné odstránenie havarijného stavu objektov na základe analýzy stavebno-technického stavu konštrukcií hradu.
Na základe uvedeného Krajský pamiatkový úrad Trenčín zamietol zámer obnovy, predložený vlastníkom Trenčianskeho hradu. Proti rozhodnutiu sa vlastník odvolal a odvolací orgán – PÚ SR rozhodol v odvolaní v marci tohto roku.
Pamiatkový úrad zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu a určil podmienky realizácie zámeru. Z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom sú prípustné iba tie z predpokladaných prác, ktorými sa predíde poškodeniu kultúrnej pamiatky a zabezpečí sa trvalé udržiavanie dobrého stavu a využitie, resp. prezentácia zodpovedajúca jej pamiatkovej hodnote. Z lokalitného programu využitia boli vylúčené mnohé nové navrhované objekty a dostavby a vyšpecifikované prípustné práce, ktoré je možné realizovať iba na základe pamiatkových a stavebno-technických výskumov.
