Diváci počas ôsmeho ročníka videli celkom deväť predstavení v podaní ôsmich súborov. O účasť sa uchádzalo sedemnásť súborov, medzi nimi i dva zo Srbska a Čiernej Hory.
Novomestskí ochotníci sa predstavili s dvomi inscenáciami - Skon Paľa Ročku a Rozmarná žena. Získali najvyššie ocenenie festivalu, titul Laureát festivalu Aničky Jurkovičovej. „Ocenenie je uznaním našej práci. Bez obrovského nadšenia by sme divadlo na amatérskej báze nemohli robiť,“ neskrýval dojatie pri preberaní ceny režisér divadla Štefan Psotný.
Hlavný predstaviteľ Paľa Ročku Ivan Radošinský začínal s divadlom pred štrnástimi rokmi. Prvou postavou, ktorú na divadelných doskách stvárnil, bol Jakubko v hre Perinbaba. Divadlo je pre neho odklonom od každodenného života a jeho problémov. „Sme partia rovnako naladených ľudí, ktorá rieši iné problémy. Spolu sa snažíme niečo tvoriť a niečo je po nás vidieť.“ Neľutuje čas, ktorý venuje divadlu. „Potlesk a vlastný dobrý pocit je pre nás najväčším a jediným ocenením. Rozmarnú ženu sme už hrali po šiesty, či siedmykrát a stále na predstavenie chodí veľa ľudí. Vtedy vidíme, že naša námaha a drina má zmysel,“ dodal Radošinský.
Cenu za najlepší ženský herecký výkon získala mladá herečka Jasna Filková z divadelného súboru z Kysaču zo Srbska a Čiernej hory. Súbor už účinkuje v Novom Meste takmer pravidelne. Aj Jasna sa ho zúčastnila už pred dvoma rokmi. „No vtedy ako šepkárka,“ prezrádza. Predstavenie Pletky otecka a mamičky, s ktorým sa súbor tento rok prezentoval, je vôbec jej prvou hrou, v ktorej účinkovala. „Hrať som začala pred dvomi rokmi. V mojej rodine nikto nehral divadlo, do súboru som sa dostala cez otca kamarátky, ktorý je režisér. Začínala som ako šepkárka, ale po prehováraní sa zo mňa stala herečka. Ocenením som veľmi prekvapená. Neočakávala som, že dostaneme nejakú cenu.“
„Festival bude a musí pokračovať,“ povedal pri príležitosti udeľovania ocenení riaditeľ festivalu Alexander Koreň. Dodal, že divadelná prehliadka súborov v Novom Meste je príležitosťou, aby ľudia, ktorí sa venujú divadelnému umeniu ako záľube, mali kde prezentovať svoje výsledky, formovať sa profesionálne a mali možnosť porovnávať sa.
Výrazným pozitívom festivalu je účasť divákov. „Som príjemne prekvapený, koľko ľudí chodí na večerné predstavenia. To potvrdzuje, že sú kvalitné, ale i to, že ľudia v našom meste majú radi divadlo a umenie vôbec. A vedia to dať najavo,“ skonštatoval.
Jeho slová potvrdili aj účinkujúci. Režisérka THD Zuzana Mišáková pridala svoje skúsenosti. „Sála bola aj počas dopoludňajších predstavení preplnená a publikum zo škôl bolo skutočne skvelé, spontánne reagovalo. Zaujímavé je, že ani popoludňajšie a večerné predstavenia nezívali prázdnotou a oproti minulému roku sa počet divákov evidentne zvýšil. Novomešťania nepozerajú len TV, ale chodia do divadla a na Festival A. Jurkovičovej určite.“
Zuzana Mišáková: Beriem to ako morálne zadosťučinenie
Jednou z ocenených bola Zuzana Mišáková, riaditeľka Trenčianskeho hradného divadla, za dotvorenie postáv v inscenácii Mira Gavrana Všetko o ženách. Cenu berie ako morálne zadosťučinenie, pretože „už pár rokov bojujeme o to, aby THD vôbec prežilo. Každoročne nám „odborná“ kultúrna komisia pod vedením poslanca schváli len zlomok z čiastky, ktorú žiadame na nevyhnutnú existenciu divadla, prípravu nových hier a uvádzanie starších. Táto komisia zjavne nemá šajn o tom, koľko divadlo stojí alebo sa na našu činnosť pozerá „cez prsty“, prípadne v Trenčíne stálu ochotnícku scénu nechce. Inak si to neviem vysvetliť. Radšej podporí dovážanie umelcov alebo zoskupenie, kde je len pár Trenčanov, a tí, ktorí vyvíjajú činnosť priamo s Trenčanmi, sú na okraji.“
