V maďarskom Sarvaši sú početné slovenské osídlenia, ktorých počiatky siahajú do 18. storočia.
Historicky najvýznamnejšou postavou bol evanjelický kňaz Samuel Tešedník st. (1710-1749), ktorý v Trenčíne študoval teológiu, ale väčšinu života prežil na Dolnej zemi. Bol organizátorom cirkevného života dolnozemských Slovákov a zaslúžil sa aj o postavenie nového evanjelického kostola v Békešskej Čabe.
Samuel Tešedník ml. (1742-1820), sa stal po vzore svojho otca tiež evanjelickým farárom. Vyštudoval v Bratislave, pôsobil v Sarvaši. Bol významným reprezentantom reforiem. Stal sa členom Kráľovskej školskej komisie v Bratislave. Cisár Jozef II jeho spisovateľskú a učiteľskú činnosť ocenil medailou, zlatým prsteňom a povýšil ho do zemianského stavu. Rodák zo Zlatoviec, evanjelický kňaz Ján Straka, si vzal za ženu sestru Samuela Tešedníka, Máriu.
Na Považí pôsobili aj ďalší dvaja Tešedníkovci – Pavol Tešedník st. a ml. V Sarvaši zase po r. 1989 na základnej škole učila pani učiteľka Kalná, manželka novinára a redaktora Sláva Kalného.
Už je vzácnosťou pripomínať si takéto prepojenia medzi dvomi mestami. Preto vystúpenie sarvašského súboru malo svoje opodstatnenie.
