Naopak. Západný múr rekonštruovaný bol. Až tak, že nám dnes padá na hlavu.
Na hrade však horí aj niečo iné. Spor medzi krajským pamiatkovým úradom a vlastníkom hradu – Trenčianskym samosprávnym krajom - nepekne graduje. Politici vidia jedinú možnosť na záchranu pamiatky - v zmene jej funkcií. K muzeálnym (horný hrad) chcú pridať funkcie komerčné (dolný hrad) a zábavné (zadný hrad). V ceste stavať za nórske peniaze im stojí nesúhlas pamiatkárov.
Tí proti komercionalizácii v zásade nie sú. Trvajú ale na opačnom poradí dôležitosti: Najprv odstrániť havarijný stav a potom stavať. A stavať iba tak, aby sa nenarušili pamiatkové hodnoty. Projekt, ktorý mimochodom vypracovali taktiež pamiatkári (ibaže iní), politikom tak zoškrtali, že z neho neostalo takmer nič. Životnosť politikov je však, na rozdiel od životnosti pamiatkárov, ohraničená voľbami. Kým pamiatkári čestne bránia svoje ideály, politici sa chcú voličom pochváliť aj niečím iným ako hradbami, ktoré pred a po záchrane vyzerajú v zásade rovnako.
Odhliadnúc od všetkého; Nórov sme priviedli na jeden z našich najlepšie opravených hradov. Nebolo rozumnejšie plakať pred nimi napríklad na Uhrovci, Lednici, Čachtickom hrade alebo Tematíne? Úžasné pamiatky, rozpadávajúce sa nám priamo pred očami, by ich naisto dojali tak, že by nám dali aj tie peniaze, ktoré nemusia. Takto TSK utŕžil iba diplomatickú hanbu, keď veľvyslankyňa ich projekt označila za jeden z mnohých a odmietla zaň lobovať.
Na myšlienke priviesť na hrad život niečo bude. Skúste vybehnúť z rušného námestia na dolné hradné nádvorie a oblaží vás majestátne ticho. Hrad je väčšinou tak pustý, ako by sa nachádzal na hrebeni Strážovských vrchov, nie v centre krajského mesta. Názor politikov, že ak je naozaj tak atraktívny, ako sa o ňom tvrdí, nech si na seba zarobí sám, je legitímny. Vyjadreniami typu: jediným nepriechodným bodom v našom projekte sú pamiatkári, ale zmysluplnú diskusiu nerozprúdia. A pamiatkári by spoza barikády svojich zásad mali tiež aspoň občas vykuknúť.
Smutné je vlastne čosi celkom iné. Väčšiny z nás sa naše pravé rodinné striebro netýka. Hrad nad našimi hlavami je pre nás iba kulisa. Ak by ho zajtra vymenili za polystyrénový, nevšimli by sme si to. Inak by nás hanba fackala, pýtať si na jeho záchranu peniaze od cudzích. Inak by ho nebolo treba rozoberať, aby na nás nespadol.
