Stáročia zanechali známky starnutia a poškodenia na dreve, z ktorého je toto vzácne sakrálne dielo zhotovené. Pred desiatimi rokmi preto vzácnu sochu presťahovali do Podjavorinského múzea.
Na jej mieste umiestnili kópiu. Baroková skulptúra Madony bola osem rokov najcennejším exponátom sakrálnej časti expozície Podjavorinského múzea v Novom Meste nad Váhom. Pred dvomi rokmi začala jej renovácia v ateliéri akademickej maliarky Zuzany Chovanovej.
„V múzeu bola umiestnená dočasne, pretože sme predpokladali jej generálne reštaurovanie,“ hovorí Jozef Karlík z múzea. Expertíza potvrdila, že socha Madony časom i klimatickými podmienkami koroduje, mnohé časti boli napadnuté škodcami.
Rímsko-katolícky farský úrad v Novom Meste nad Váhom napriek vynaloženým snahám nezohnal potrebnú sumu na reštauračné práce historicky ojedinelého diela. Pomocnú ruku podalo mesto. Pred dvoma rokmi Madona putovala do Bratislavy a po dvoch rokoch náročných reštaurátorských zásahov sa 20. mája vrátila vynovená na novomestský hlavný oltár, kde bola s desaťročnou prestávkou, od roku 1672.
Mariánsky kult je v Novom Meste nad Váhom výrazný. Symbol Madony s dieťaťom je aj v mestskom erbe. Baroková Madona nie je jedinou, história ich eviduje viacero. Pôvodnú gotickú sochy Madony dal zhotoviť v 14. storočí vojvoda Stibor zo Stiboríc pre beckovskú hradnú kaplnku. Prepozitúre ju daroval jeho syn Ctibor II.. Gotická madona sa za pohnutých okolností dostala až na Moravu, najskôr na hrad Cimburk. Priviezla si ju sem Anna Bánfiová, keď sa vydala za moravského šľachtica grófa Gabriela Majláta. Dnes zdobí hlavný oltár kostola v Koryčanoch.
Sochu gotickej Madony sa pokúšal získať pre prepozitúru ešte súčasník Bánfiovej prepošt Monoslai. Hľadal ju aj na Beckovskom hrade, ale bezvýsledne. „Pravdepodobne mu ju zatajili,“ predpokladajú podľa Karlíka historici. Tak dal zhotoviť voľnú kópiu gotickej Madony, ktorej sa hovorí aj „Čierna madona.“
Keď sa v 17. storočí stal prepoštom Jakub Haško, pokúšal sa získať z Koryčian gotickú (beckovskú) Madonu späť. Domnieval sa totiž, rovnako ako Monoslai, že socha je naďalej majetkom prepozitúry. V Koryčanoch nepochodil, a tak pri barokovej prestavbe kostola v roku 1672 dal vyhotoviť aj novú barokovú Madonu. Vytvoril ju nesmierne precízne a citlivo neznámy autor z lipového dreva. Na centrálnej časti oltára zostala viac ako 300 rokov a po dôkladných reštauračných prácach by mala vydržať minimálne ďalších 300 rokov.