Prezentovať svoje umenie naplno prostredníctvom konskej figúry sa však podujal, až keď v roku 1978 opustil miesto výtvarníka v novomestskom osvetovom dome a stal sa kuričom. „Nevládal som už maľovať Gotwaldov,“ spomína dnes na rozhodnutie vykonané uprostred obdobia socialistického realizmu. Nasledujúce desaťročie v robotníckej profesii mu ponúklo dostatok času na hľadanie novej identity.
Maliari vedia, že maľovať kone je ťažké a vyhýbajú sa tomu. Mihalko sa rozhodol spoznať zvieratá do hĺbky. Každý voľný čas, každú korunu vložil do cestovania za nimi. Bol vo Viedni, Lipici, na maďarskej puste, kvôli koňom pochodil mnoho slovenských žrebčínov. Maľovať zvieratá najprv začal voľnejším spôsobom, čo sa ľuďom od koní nepáčilo. „Prečo by som im neurobil radosť,“ povedal si teda maliar a skúsil sa viac držať reality a menej ulietať do „mimopriestoru“. S myšlienkou, že kone si takýto prístup zaslúžia, začal vnímať anatomické detaily a rešpektovať osobitosti jednotlivých plemien.
Základom dobrej maľby je poctivá kresba. Pohyby žrebca sú však veľmi rýchle. Mihalko v tom čase nemal kameru a nepoužíval ani fotoaparát. Neostávalo mu iné, ako sa naučiť rýchlo a presne kresliť. Trvalo dlho, kým mohol od kľudných kobýl a žriebät prejsť k dynamickým dejom koní. Dlhý čas strávený s koňmi naučil maliara aj niečo iné – nepozerať sa na ne. „Pokiaľ sa na ne pozeráte, spravíte všetko možné, len ich nenamaľujete. Medzi kone musíte vstúpiť...“ pochopil maliar. Jeho obrazy tak neponúkajú pohľad na kone, ale pohľad koní. Zrazu sa ocitnete medzi nimi, keď žerú, smejú sa - radostne erdžia, keď majú strach, keď sa pária. Jednoducho zažijete konský život.
Mihalkova poctivá maľba a uplatnené staré maliarske postupy ľudí oslovujú. Odborníci na kone tvrdia, že Mihalkove obrazy vystihujú nielen ich fyziognómiu (dokonca ich používajú pri výučbe), ale aj mentalitu. Jeho „kone“ putovali minulý rok v marci do Moskvy a Moskovčanov uchvátili natoľko, že ešte doteraz nedorazili naspäť. Najnovšie musel Mihalko cestovať na vernisáž do Moskvy opäť, pretože jeho obrazy vystavilo Múzeum koní hneď vedľa plátien najväčších ruských maliarov. Renomovaný časopis Kone a konevodstvo, ktorý vychádza nepretržite od roku 1800, sa rozhodol ilustrovať jeho obrazmi celé jedno číslo. Novomešťana onedlho čaká autorská výstava v Londýne a pripravuje sa ďalšia v nórskom Oslo. Všade tam Mihalkove obrazy chvália nielen náš región, ale celé Slovensko.
VIZITKA
Paľo Mihalko (*12. 11. 1943)
Je viacmenej samoukom. Výtvarníctvo študoval súkromne - v ateliéroch akademických maliarov Václava Menzu, Juraja Kréna a Petra Matejku. Realizoval mnoho monumentálnych prác - sgrafitá, ozdobné mreže, reliéfy, navrhol značky, plakety, diplomy, ilustroval viacero kníh. Absolvoval veľký počet samostatných výstav. Vymyslel medzinárodné sympózium Vágus, na ktorom sa tento rok zídu výtvarníci po piatykrát. Za svoj najväčší úspech považuje, že si jeho obraz kúpila japonská cisárska rodina, ako aj uznanie, ktorého sa mu momentálne dostáva v Moskve. Žije a tvorí v Novom Meste nad Váhom.