Jan Burian je autorom mnohých článkov a fejtónov pre BBC a tvorcom televíznej talk show Posezení s Janem Burianem pre ČT2, ktorá mala doteraz už 132 pokračovaní. Využili sme jeho návštevu v Trenčíne a porozprávali sme sa s ním o aktuálnych témach, kríze kultúry na Slovensku, situácii vo verejnoprávnych médiách a pohľade na Slovensko spoza hraníc.
Na Slovensku vystupujete po dlhej dobe, aký máte z neho pocit?
Nehral som tu veľmi dlho, ale ten pocit je príjemný - aspoň z Trenčína, keďže inde som nebol. Zdá sa mi, že je tu lepšia atmosféra, čo je asi spôsobené aj tým, že už nemáte diktatúru komunizmu ani mečiarizmu, že ste členmi EÚ a máte jasnú perspektívu. Samozrejme, som tu len krátko a situáciu u vás pozorujem z diaľky, takže možno vyzerám ako blbý optimista.
Aká je situácia v Čechách?
U nás je v súčasnosti oveľa hlbšia politická kríza, v spoločnosti prevláda morálny marazmus a bujnie korupcia. Minulý mesiac sme riešili absolútne nezmyslenú vládnu krízu, na druhej strane nás Medzinárodný menový fond povýšil z rozvojovej krajiny na člena klubu najvyspelejších krajín sveta. Teší ma, že sa nenaplnili depresívne predpovede z obdobia pred našim vstupom do EÚ. Uplynul rok a ukázalo sa, že sme na tom lepšie ako sme boli. Mňa skôr trápia osobnejšie témy, napríklad problém sebarealizácie, otázka ako žiť, prichádza aj staroba a ja rozmýšľam, ako urobiť to, čo som v živote chcel a ešte nestihol. Tieto otázky mi pripadajú pre umelca ako tá najpodstatnejšia vec.
Mnohí českí, najmä pravicoví politici, často dávajú slovenských vládnych politikov za vzor. Je to úprimné?
Neviem, až tak sa o politiku nezaujímam, ale myslím si, že u nás veľa pravicových politikov nie je. Je to väčšinou iba pravicový populizmus, snažiaci sa o lacný úspech. Kritikou iba zbierajú body, no vlastne nevedia čo ďalej. Jediná pravicová strana je skorumpovaná a zdeptaná sama sebou, potom už ostávajú iba populistické strany ako socialisti alebo komunisti. Z tohto pohľadu vyzerá Slovensko ako liberálna pravicová krajina, aj keď je to samozrejme pohľad z diaľky. Bohužiaľ, Česi sa inak o Slovensko veľmi nezaujímajú. Je to škoda pre nás všetkých, lebo stále tvoríme jeden priestor. Vy ste pre mňa jediná krajina, kde môžem vystupovať vo svojom rodnom jazyku a to pre mňa veľa znamená. My sa skôr pozeráme na iné krajiny, na západ a vy sa zase pozeráte na západ cez nás. Na druhej strane sú vzťahy so Slovenskom najlepšie, aké kedy boli. Krásne je to vidieť na hokeji, keď my vypadneme, tak Česko fandí Slovensku. To je veľmi sympatické a hovorí to o vzťahu týchto dvoch krajín veľa. Nikdy som si nemyslel, že to takto dopadne. Mňa napríklad hrozne zarazilo, keď sme mali v Superstar nejakého slovenského speváka a jeho matka sa v novinách sťažovala, že vypadol, lebo je Slovák. To ale nebola pravda, on vypadol, lebo bol horší ako tí ostatní. Napäté vzťahy, ktoré boli pri delení Česko-Slovenska sú našťastie dávno preč.
Aj keď na internetovej diskusii s finalistom českej SuperStar Slovákom Filipom Jankovičom to tak nevyzeralo...
Nechcem znižovať internetové diskusie, ale ja mám iba tie najhoršie skúsenosti. To že sa dostal do finále je veľký úspech a tak by to mal aj brať. Tá show je pre deti a tie reakcie súťažiacich a ich fanúšikov sú niekedy mentálne aj na takej úrovni, také detsky urazené. To je ale oproti tomu, o čom som hovoril, smiešna vec. Keď bude hrať futbal Slovan so Spartou, tak to môže skončiť zle, lebo fanúšikovia Sparty sú dementi, a takých fašizujúcich chlapcov máte určite aj vy. V každom národe sa nájdu primitívi, ale tie doby, keď to vyzeralo dramaticky, sú už preč a ja som tomu strašne rád.
Viacerí českí umelci hovoria, že na vývoj v Českej spoločnosti rezignovali. Čo vy?
Nemyslím si, že by v Čechách vládla rezignácia. Každú chvíľu sa objavujú nejaké intelektuálne výzvy, veľa kvalitných ľudí píše pre noviny, tvoria, bavia sa medzi sebou. Udeľuje sa aj mnoho zaujímavých cien, nedávno napríklad knižné ceny, kde sa objavilo nesmierne veľa zaujímavých titulov, ktoré sme doteraz nemali možnosť čítať, alebo sme o nich ani nepočuli. To je svojim spôsobom revolta a nie rezignácia. Revolta proti peniazom ako zmyslu života. Proti peniazom ako takým samozrejme nič nemám, ale proti kultúre peňazí určite áno.
Na Slovensku sa prvýkrát po revolúcii dostali na prvé stránky médií a do popredia pozornosti otázky krízy elít a kultúrnosti národa. Ako je to u vás?
My sa stále porovnávame s tými najlepšími krajinami sveta a to je naša výhoda aj nevýhoda zároveň. Máme ťažké vzory a potom môže nastať sklamanie, že naše prostredie nedosahuje takú kultúrnu úroveň. Ale myslím si, že tak ako my aj vy ste na tom veľmi dobre. Nemôžeme chcieť, aby každý Čech alebo Slovák čítal Kafku, alebo pozeral Hanákové a Šulíkové filmy. Ak sa v kultúre pohybuje iba isté percento ľudí, je to absolútne v poriadku. Oveľa dôležitejšie je, či môžu umelci slobodne tvoriť. I keď mnohí nemajú na tvorbu peniaze, stále sme na tom lepšie, ako 90 percent krajín sveta. Teraz sa začleňujeme medzi vyspelé krajiny Európy a môžeme získať veľa peňazí na kultúru z prostredia EÚ. Najskôr ale musíme vedieť, čo s nimi chceme robiť. Ak by sme aj dostali dostatok peňazí, ale nebudeme vedieť čo s nimi v kultúre robiť, tak budeme ďaleko chudobnejší ako sme teraz.
U nás sa hovorí aj o kríze kultúrnych elít. Niektorým chýbajú vedúce osobnosti, ktoré by vplývali na kultúrnosť národa a zvyšovali ju. Kritizuje sa doba poznamenaná povrchnosťou, rôznymi reality show, SuperStar...
Iste, ale je dobré, že taká diskusia vôbec vznikla. To znamená, že je potrebná a možno práve táto potreba vyprovokuje aktivitu tých ľudí, ktorí na to majú. Ja by som si s tým ale nerobil také veľké starosti, pretože také relácie ako SuperStar, sú ešte celkom dobré. SuperStar je dobrá vec, pretože tá relácia izoluje občanov a tí nechodia von. Keby tí ľudia, čo považujú SuperStar za zmysel života zaplavili ulice, bolo by to asi nebezpečné. Ale bez humoru, ja mám pocit, že takéto diskusie sú veľmi dôležité a musia sa neustále opakovať a prehlbovať a musia sa rozvíjať permanentne, pretože inak sa nikam nedostaneme. Neviem, či na Slovensku naozaj je taká situácia, že chýbajú elity, ale sama táto diskusia možno vyprovokuje ľudí, od ktorých by sme to vôbec nečakali. Prichádza najmä mladá generácia a ja mám z tých ľudí veľmi dobrý dojem. Napríklad dokumentaristi, ktorí sa opäť vracajú k angažovanému filmu, ak ste počuli napríklad o filme Český sen. Prichádzajú aj mladí spisovatelia a mladí básnici, zaujalo ma mnoho pesničkárov, ktorí robia zaujímavé piesne a tak ďalej. Samozrejme to je kultúra, ktorá nie je až tak veľmi závislá na showbiznise a ktorá si robí svoj vlastný priestor a ja verím, že to na Slovensku bude podobne. Ide iba o to, aby sa tomu pomáhalo ako sa dá, a to je aj na médiách, sponzoroch a všetkých ľuďoch, ktorí majú na kultúre záujem. Nech sa predvedú a na tú kultúru peniaze dajú. Neverím, že by to mal robiť štát, mám pocit, že to potom vedie k rozdrobovaniu zdrojov a ku korupcii. Dnes sú už našťastie aj iné, úžasné možnosti.
Tvrdú kritiku si vyslúžila aj verejnoprávna Slovenská televízia, ktorá sa začína správať ako komerčné médium. Ako je to s Českou televíziou? Má verejnoprávna televízia naozaj taký vplyv na kultúrnosť národa?
Tá situácia je úplne rovnaká, máme presne ten istý problém, že televízia degraduje na niečo strašného a mení sa na komerčnejšie médium, než sú komerčné televízie. To je samozrejme veľký problém. Verejnoprávna televízia môže mať vplyv vtedy, keď sa na ňu niekto pozerá, keď je rešpektovaná ako predstaviteľka kultúrnych hodnôt. Keď bude predstavovať niečo, čo ľudí zaujme a čo napríklad nebudú chcieť sledovať neustále a denne, ale k čomu sa budú vracať vo chvíľach, keď to budú potrebovať. Úplne demagogické sú názory, že verejnoprávna televízia musí byť pre každého. Nie všetci ľudia kultúre rozumejú a mnohých naozaj nezaujíma. Mala by to byť televízia, ktorá reprezentuje istý kultúrny smer, istú pospolitosť kultúrnosti. To komerčné televízie nebudú robiť nikdy, pretože tam sú na prvom mieste reklamy a zisky a všetko ostatné je tam preto, aby sa ľudia na tie reklamy pozerali. Oháňať sa čo najvyššou sledovanosťou je absolútne demagogické a myslím, že aj protizákonné.
S hercom Andym Hrycom Slovenská televízia po vyslovení kritiky na jej adresu dokonca prerušila spoluprácu... Je to v poriadku?
Samozrejme, že to nie je v poriadku, je to naprostá hanba. U nás boli podobné prípady. Je to dôsledok situácie, keď televíziu ovládnu ľudia, ktorí boli dosadení politicky, aby boli média pod kontrolou. Riaditeľ, ktorý s Hrycom po kritike prerušil spoluprácu, je zrejme vystresovaný z toho, že by mohol prísť o svoje miesto a tak sa chová, ako sa kedysi chovali tí naši Biľakovia a Husákovia. Zrejme stále nepochopil, že je vo verejnoprávnej televízii a že ho platia koncesionári. Dúfajme, že to niekedy pochopí a odstúpi, alebo začne robiť pre komerčnú televíziu, kde sa uplatní. Takáto situácia nie je len dnes a tu, ale v rôznych obmenách sa odohrala vo všetkých krajinách, ktoré zisťujú, čo to tá demokracia je. Stále sa demokracii musíme učiť, a keď sa ju konečne naučíme, takýto riaditeľ nebude mať vôbec šancu takúto prácu dostať. Demokracia totiž nie je vláda väčšiny, ale ochrana menšín. Inak by to bol iba krvavý systém, ktorý utláča všetky menšiny a likviduje ich.
Čo chystáte v najbližších mesiacoch na pôde umenia?
Teraz som dopísal knihu o Portugalsku, ktorá vyjde v septembri, nahrávam album o ženách. Mám v pláne napísať ďalšiu cestopisnú knihu, ktorá by mala byť o mojej ceste peši k nám na chalupu, čo je asi šesťdesiatkilometrová vzdialenosť. Bude to vlastne taký cestopis o tom, že väčšinou sa pozeráme veľmi ďaleko, a pritom nepoznáme prostredie, v ktorom žijeme.