„V slovenskej súťaži sme mali zapojené dve družstvá, obe vo svojich kategóriách zvíťazili, jedno sa stalo dokonca absolútnym víťazom. No to bola iba jedna, aj keď najdôležitejšia časť postupu. Druhou bolo získanie financií. Len pre jedno družstvo sme potrebovali zhruba 250-tisíc korún, najmä na letenky,“ vysvetľuje riaditeľ školy Ferdinand Brunovský.
A tak súťažiaci dostali ďalšiu tvorivú úlohu – zohnať peniaze. Prezentovali sa v televízií, navštívili ministerstvá, rôzne firmy s celoslovenskou pôsobnosťou. „Začali sme na ministerstve kultúry. Tam nám peniaze síce nedali, ale pomohli by nám aspoň s ubytovaním u amerických Slovákov, takže jedna starosť by nám odpadla,“ pokračuje. Žiaci postupne navštívili ďalšie ministerstvá, ale prijatia sa im dostalo len na ministerstve školstva, kde navštívili Karola Korintuša. Všade inde zostali, ako sa hovorí, na vrátnici. Až neskôr poprichádzali z ministerstiev listy, v ktorých im blahoželali k postupu, ale finančnej pomoci sa od nich nedočkali. Tú im prisľúbil jedine Matador Púchov. „Stále sa hovorí, že potrebujeme v školách podporovať tvorivé myslenie, že sa tvorivo neučí. To nie je pravda. Potvrdzujú to i naši žiaci, ktorí sa stali víťazmi tejto súťaže. Deti učíme tvorivo myslieť i pracovať, len to nemáme kde prezentovať. Pomohlo by, keby pri takýchto súťažiach malo záštitu ministerstvo školstva, ktoré by zabezpečilo účasť na svetovej súťaži. Inak žiaci príliš veľkú šancu, že sa jej zúčastnia, kvôli financiám nemajú,“ konštatuje Brunovský.
Ako ďalej povedal, neúspech pri zháňaní finančných prostriedkov žiakov neodradil, na budúci rok chcú súťažiť znova. Odysea mysle je súťaž v tvorivom myslení, ktorá sa už niekoľko rokov poriada pre žiakov základných a stredných škôl.
Autor: vž