Srdce má každý človek, keby ho nemal, tak by nemohol žiť. Poviem úprimné, divák prestal chodiť na futbal v Trenčíne preto, lebo zo strany hráčov nebola vždy taká bojovnosť za česť klubu, aká by mala vždy byť. Hráčske srdcia neboli vždy plne otvorené k divákom. Treba si uvedomiť, že góly môžu dávať iba hráči, ale nie tréner Jánoš, asistenti, gen. manažér Rybníček, členovia výboru, funkcionári a ani diváci. Dočítal som sa, že v 20- člennom hráčskom kádri seniorov AS sú iba traja odchovanci z Trenčína a ostatní prišli do tohto mesta hrať zo všetkých kútov Slovenska a taktiež z Česka. Prišli teda za prácou, za chlebom každodenným...
Nikto zo súčasného mužstva AS žiaľ nenastúpil 4. júna v drese Slovenska proti Portugalsku. My postarší fanúšikovia Trenčína si dobre pamätáme, že v drese bývalého Československa nastúpil napríklad Trenčan V. Masný, ktorý hral na OH v Tokiu, M. Albrecht bol najmladším účastníkom MS v Mexiku, V. Mojžiš, D. Bartovič obliekali reprezentačný dres. Bola radosť na nich pozerať, veď štadión
Za mostami býval často vypredaný. Ich spoluhráči Rihošek, Pokorný, Hojsík, Čemez, Halmo, Navrátil, Benc, Koiš a ďalší boli aj aj zostali „páni“ futbalisti. Síce neboli všetci rodení Trenčania, ale prevažne - po ukončení aktívnej kariéry zostali v Trenčíne, prešli kus sveta a často radi na to spomínajú. Veď práve na túto generáciu sa chodilo pozerať tisíce priaznivcov z okolia. Ďalšou príčinou diváckeho úpadku nielen v Trenčíne je futbalová najvyššia súťaž - Corgoň liga, ktorá má iba desať účastníkov. Chýbajú mužstvá z východu SR, kedysi bašta slovenského futbalu Košice, Prešov a ďalšie - žiaľ už vypadli z futbalovej mapy. Nečakajme divákov z neďalekej Dubnice, Púchova, Žiliny, Trnavy atď., keď ich mužstvá hrajú doma, rovnako ako aj Trenčín. Počas každého víkendu sa v okolí Trenčína hrá veľa zápasov krajských a oblastných súťaží, kde sa chodia pozerať na zápasy takmer celé rodiny. Napríklad súčanské derby sleduje vždy na naše pomery ligová návšteva. Mnohým priaznivcom ekonomická situácia nedovoľuje ísť na ligu do Trenčína. Ak nemajú na cestovné, na vstupenku, nemôžu si dať klobásu a pivko, tak im zostanú oči pre plač. Preto navrhujem, hlavne nezamestnaných, dôchodcov a študentov vpúšťat na zápasy zdarma. U žien a detí by tomu tak malo byť automatický...
Príčinou úpadku divákov na zápasoch je aj vandalizmus, ktorý tam rozhodne nepatrí. Musím podotknúť, že Trenčín mal v minulosti slušných priaznivcov, má aj teraz a dúfam, že aj v budúcnosti. Smutný je pohľad na človeka, ktorý je vyobliekaný ako manekýn, ráno ide do kostola, po obede zasa na futbal, kde vulgárne nadáva na každého a zo zápasu ide do krčmy a manželka tŕpne v akom stave sa vráti domov. Ak jeho mužstvo prehrá, večer to cíti celá rodina. Futbal prináša radosť i smútok. Trápi ma zlomená noha Csaba Horvátha a je mi z toho všetkého veľmi smutno. Samozrejme, že mu prajem skoré uzdravenie. Praje mu to človek, ktorý v 17 rokoch prežil dvakrát operáciu srdca, niekoľkokrát sa už pozeral smrti aj do očí a najvyššie pískal druholigovú súťaž.
Futbal bol, je, a ešte dlho bude existovať. Ja som už zo zdravotných príčin od neho odišiel a zostali mi rozhodne pekné spomienky...
Autor: Viliam Solovič, Stará Turá