Majestátne zviera, s rozpätím krídiel väčším ako tri metre sprevádzali mnohé povesti a strašidelné výmysly. Vraj kradne ovce, žerie malé deti, drtí lebky... Posledného vyhubili v roku 1855.
Švajčiari sa dnes starajú o jeho návrat späť do ekosystému. Aj v tomto roku vypustili dve odchované mláďatá. Pri veľkej slávnosti v mestečku Zernez vo švajčiarskom národnom parku boli aj siedmi Slováci – Trenčania.
„Tento rok sme za cieľ našej výpravy zvolili práve orlosupa. Túžili sme ho aspoň zazrieť lietať na oblohe. V ďalekohľade je majestátnejší a väčší ako náš orol. To, že sa nám podarí byť priamo pri ich vypúšťaní bola úžasná a potešiteľná náhoda – hovorí Stanislav Chudý. Svojím záujmom najmä o vysokohorskú faunu a flóru „nakazil“ aj ostatných kamarátov, s ktorými spoločne absolvovali nejednu výpravu do hôr.
„Nebavilo nás už len tak vybehnúť na kopec, chceli sme dať našim výstupom myšlienku. A tak sme začali k našim výpravám pridávať vždy nejaký prírodovedný cieľ, objasňuje „doživotný vedúci“ partie chlapov od jedného stola.
S výpravami začali takmer pred 10 rokmi. Čítali vtedy o Etne, ktorá sa prebúdzala k životu. Z recesie a žartovania padlo rozhodnutie, že sa tam vyberú. „Nikto nám neveril, že sa za sopkou vyberieme. Posmievali sa nám. A napriek všetkým zákazom sme sa vydriapali až ku kráteru,“ hovorí účastník expedície Anton Pernis.
Potom nasledovali ďalšie výpravy. Do Julských Álp sa vybrali za endemickým mlokom. Živočícha, ktorý žije iba na jednom mieste v Čiernom jazere, nielen objavili, ale i nafotili.
„Nesmierne peknú a hodnotnú akciu sme zorganizovali do národných parkov Gran Paradisa (Taliansko) a Vanois (Francúzsko). Sľúbil som chlapom, že im ukážem kozorožcov“, spomína Chudý. „Podarilo sa nám urobiť fantastické zábery a vyliezť aj na štvortisícovku. Už nám nie je 20 a myslím si, že je to pekný úspech.“
Na poslednej výprave za orlosupom mali tiež v pláne vystúpiť na niektorý končiar. „Nevyšlo nám počasie,“ objasňuje Zolo Lánzc. „Z deviatich dní väčšinou pršalo, boli hmly a dva dni nám aj snežilo. Napriek tomu sme zdolali jednu trojtisícovku.“
Počasie sa našťastie umúdrilo, keď vypúšťali mláďatá bradáčov. „Bola to veľká sláva. Aspoň 300 ľudí ich išlo do hôr vypustiť.“ pripomína Chudý.
Švajčiari už intradukovali do prírody okolo 40 jedincov. Prvý rok ich pohyb v prírode monitorujú vysielačkami,“ konštatuje Stano Stančík.
„Orlosup je akýmsi čističom alpského vysokohorského priestoru. Živí sa zdochlinami, ktorých je tu najmä po zime, keď padajú lavíny, dosť, vysvetľuje Stanislav Chudý.
Aj keď sa z poslednej výpravy vrátili iba pred týždňom, už na pravidelnom stredajšom stretnutí pri jednom stole plánovali ďalšiu. „Mala by smerovať na sever do Škandinávie za polárny kruh do tundier Laponska. Zostáva len vybaviť najťažšie povolenia – od manželiek,“ žartom dodáva Stano Chudý. Všetci sú obyčajní pracujúci ľudia, niektorí bývalí lezci, ochranári, ale žiadni profesionáli, ktorým za chodenie do hôr platia,“ hovorí Chudý. „Dokážu popri svojich povinnostiach ísť do hôr, zažiť niečo nielen zaujímavé ale i poučné. Už poznajú vysokohorskú prírodu faunu a flóru. Svoje poznatky si nenechávajú pre seba. „Z výprav sme vždy pripravili výstavy fotografií. Aspoň takto upozorňujeme na devastáciu životného prostredia a nutnosť zachovať horské a vysokohorské ekosystémy.“
Na výpravách nezabúdajú pripomínať, z ktorej krajiny a mesta sú. „Vo Švajčiarsku sme sa zoznámili s francúzskym profesionálnym fotografom, ktorému sme vysvetlili, kde je Slovensko a že tu máme zaujímavú prírodu. Francúz sa už chystá na Slovensko fotiť do Tatier medvede,“ povedal Stanislav Chudý.
