Za druhý z nich získala tento rok taliansku národnú filmovú cenu David di Donatello v kategórii Najlepší ženský herecký výkon v talianskom filme.
Bobuľová pôsobí veľmi skromným dojmom, nerada vyvoláva rozruch a nepotrpí si na hviezdne maniere. Dokázala to aj tým, že na festival pricestovala vlakom. „Nuž, helikoptéru mi neponúkli,“ zavtipkovala na stretnutí s novinármi. Uviedla, že aj v Taliansku rada cestuje vlakom, takže sa jej to vôbec nezdá nezvyčajné. Rodáčka z Martina rodnú krajinu navštevuje zvyčajne iba raz do roka. Dôvodom je návšteva rodičov a tiež zubára. S tými v Ríme nemá vraj dobre skúsenosti.
V Taliansku sa však už Barbora Bobuľová cíti skoro ako doma, hoci na Rím sa jej zvykalo veľmi ťažko. „To mesto sa mi zdalo strašne veľké a ja som sa v ňom cítila maličká,“ povedala. Na Taliansku jej najviac vyhovuje krásne počasie, ktoré podľa nej úžasne vplýva na náladu. „Cítim sa tam slnečnejšia, ako keď som žila na Slovensku, kde som bola melancholickejšia,“ uviedla. Pripustila, že možno práve melanchóliou zapôsobila na Talianov. Tí ju dnes už považujú za svoju. Niekedy až príliš, myslí si herečka. Barbora Bobuľová išla do Talianska na prvý konkurz do filmu ešte počas štúdia na VŠMU. V roku 1997 hrala vo filme Princ Homburský, ktorý súťažil na festivale v Cannes. Po dokončení tohto filmu sa natrvalo odsťahovala do Ríma. Talianov si získala úlohou v televíznom filme Regina degli scacci. V talianskych filmoch ju už dnes nedabujú a patrí medzi vyhľadávané herečky.
Barbora Bobuľová minulý týždeň dokončila film s režisérom Rossim Stuartom (známy z rozprávky Fantagiro), kde hrá opäť hlavnú úlohu a momentálne sa chystá odpočinúť si. „Toto leto potrebujem pauzu. Som dosť náročná herečka v tom, že po každom filme sa potrebujem očistiť. Dlho trvá, kým sa očistím od postavy. Keby som skákala z jedného filmu do druhého, mala by som pocit, že sa opakujem,“ povedala Bobuľová.
Autor: R
