Minulý pondelok v múzeu zasadla výberová komisia a vybrala firmu, ktorá sa na tento nebezpečný kúsok podujme.
Vybraní horolezci z Banskej Bystrice budú musieť na rozdiel od zubárov, ktorí kaz z boľavého zuba odstraňujú elektrickou vŕtačkou, pracovať manuálne pomocou tej najjednoduchšej techniky. Poškodený plášť začnú rozoberať v mieste, kde v máji vypadlo 15 kubických metrov sutiny. Ďalší výpadok múra, ktorý sa stal v tejto letnej sezóne a je atrakciou pre návštevníkov mesta, budú podľa Babičovej horolezci zväčšovať dovtedy, kým nenarazia na zdravé murivo. Čo zo západného múru nakoniec ostane, to sa ukáže až počas prác.
O tom, že rozoberať múr v havarijnom stave nie je atraktívna zákazka, svedčí fakt, že vlastníkovi hradu – Trenčianskemu samosprávnemu kraju predložili ponuky nakoniec iba dve firmy. Ako potvrdila Babičová, v obidvoch prípadoch ide o špecialistov na výškové práce a jedni aj druhí horolezci si nechávajú za svoju odvahu zaplatiť. Hoci sa výberová komisia rozhodla pre lacnejšiu firmu, pôvodne na rozobratie vyčlenených päť miliónov korún stačiť zrejme nebude. Sumu šesť miliónov, ktorú bystrickí horolezci v ponuke uviedli, sa budú podľa Marty Šajbidorovej z TSK snažiť znížiť tým, že vyťaženú suť zlikvidujú sami pomocou vlastnej organizácie. Zvetrané murivo by tak neskončilo na smetisku, ale by ho Správa ciest TSK rozdrvila a použila pri výstavbe ciest.
Otázka znie, čo s rozvŕtaným zubom. Katarína Babičová si myslí, že je potrebné plánovať na budúci rok prostriedky na sanáciu zvyšku múru. Podľa riaditeľky zatiaľ pravdepodobne pôjde len o zakonzervovanie, a nie o dostavanie, ktoré by stálo oveľa viac. Nevylúčila, že rozoberanie múru môže do Trenčína prilákať turistov. „Na čokoľvek, aj na natieranie striech, sa chodia ľudia dívať,“ povedala. Vôbec si však nemyslí, že by mohlo ísť o morbídne divadlo. „Všetko sa bude robiť pod veľmi prísnym dohľadom inšpektorátu bezpečnosti práce, statika i pamiatkárov.“ Riaditeľka tiež verí, že vďaka opatrnej ručnej práci horolezcov nebude ohrozené ani mesto pod hradom.
