Odchádzajú z nich smutné, aby sa potom celý rok na ne tešili. Dobrým príkladom alternatívneho trávenia prázdnin sú skautské tábory. Jeden taký, Myší tábor Mojtín 2005, sa konal v uplynulých dvoch týždňoch. Organizoval ho 62. skautský zbor Strelka z Novej Dubnice.
V skautských táboroch bývajú lastminuty najdrahšie, účasť si musia zaplatiť aj vedúci, a výnimkou nie sú ani deti sponzorov. Pre troch organizátorov z Novej Dubnice: Jaroslava Koutenského, Juraja Horníka a Radovana Stoklasu je to spôsob, ako tráviť vlastnú letnú dovolenku. S deťmi pracujú celý rok, aby ich potom ako vyvrcholenie činnosti odmenili táborom. Všetko ich stojí čas, energiu a vlastné peniaze, ale neľutujú. Ako malí chodievali do táborov oni. „Zážitky, ktoré sme tam získali, sa nedajú zaplatiť ničím, a preto sa ich snažíme odovzdať ďalej,“ vysvetľuje Juraj Horník.
Skautské tábory sú návratom k prírode. „Deti tu oddychujú od civilizácie,“ vraví Jaro Koutenský. Naozaj. V okolí tradičného mojtínskeho táboriska nenájdete okrem prírody nič. Elektrika, teplá voda, splachovací záchod či pevná strecha nad hlavou tu nehrozia. Pre „počítačové deti“ tak môže byť pobyt v divočine naozaj náročný.
Základom (a pokladom) skautského mestečka sú stany. Drevené bočnice, strecha z impregnovaného plátna, vo vnútri dve drevené postele – to je originálny československý patent, ktorý sa nemení desiatky rokov. Polovicu stanov si novodubnickí skauti vyrobili sami, druhú polovicu dokúpili vďaka ich mestu a sponzorom. Podľa príhody v stane dostal meno i tohtoročný tábor. „Ráno som zbadal v stane myš a zistili sme, kadiaľ chodia,“ porozprával Klobušičan Ján Matuška. Spolu s ostatnými chlapcami sa malých tvorov nezľakli a za dva dni ich do pasce chytili päť. Za stanmi vyrástol malý myší cintorín.
Delenie detí do družín, z ktorých každá má vlastný názov, pokrik a vlajku, nie je v skautských táboroch formálne. „Jednotlivci bojujúci v bežnom živote za seba, tu musia ťahať spolu,“ približuje Rado Stoklasa základné skautské princípy, medzi ktoré patrí aj tykanie. „Združuje nás to a vytvára rodinnú atmosféru, deti ho však nezneužívajú,“ vysvetľuje. K skautskému táboru patria i rituály. Deň sa začína nástupom, vyvesením vlajky a zaťatím sekery, večer sa vlajka zvesuje. Dôležité sú skautské táboráky. Na tom záverečnom skladajú deti, ktoré si to svojou celoročnou činnosťou zaslúžili, skautský sľub.
Množstvo práce deti nedesí. Cez deň pomáhajú, kde treba, v noci v dvojčlenných hliadkach strážia tábor. „Je to zábava,“ vraví za všetkých Novodubničan Lukáš Červeňanský. Udržať poriadok v stane, priložiť do pece, očistiť zemiaky, umyť riad, či pripraviť večeru, to všetko moderné deti 21. storočia zvládli aj tento rok. Poraziť ich nedokázalo dokonca ani nepríjemné daždivé a chladné počasie. Ako z tábora svojim rodičom odkázali, o rok sa tu chcú vrátiť znova.
