„Po škole už boli iné starosti,“ spomína, „bolo treba starať sa o seba a o zamestnanie, takže som sa tvorbe dvadsať rokov vôbec nevenovala.“ Literatúru však neopustila, len sa z autorky stala vášnivá čitateľka. Keď sa v roku 1956 vydala do Trenčianskych Teplíc, zmenil sa jej život. Pracovala v Slovenských liečebných kúpeľoch ako účtovníčka a spolu s manželom tam odpracovali 63 rokov. Čísla boli pre ňu príliš definitívne a suchopárne. Uvedomovala si, že oveľa väčší vzťah má k tvárnemu slovu. „Texty k hudbe som začala písať v 60. rokoch. V tom čase prebiehala konjunktúra populárnej hudby a mňa to veľmi lákalo. Mala som talent vymýšľať,“ hovorí o svojich začiatkoch. A tak sa jej začali hromadiť vlastné texty, ktoré ponúkla hudobným skladateľom. A zrazu z nej bola textárka, ktorá má do dnešného dňa na svojom konte 130 autorských textov. V roku 1966 na prvej Bratislavskej lýre získala cenu novinárskej kritiky za pieseň Ako mám žiť bez teba, ktorú naspievala česká speváčka Eva Pilarová. Táto pieseň textárku Katarínu Hudecovú dostala do poslucháčskeho povedomia a odvtedy ju s ponukami oslovovali samotní skladatelia. Spolupracovala približne s tridsiatimi spoluautormi. Okrem textov písala už aj poéziu.
Mnohí naši čitatelia Katarínu Hudecovú poznajú aj ako dlhoročnú prispievateľku do Trenčianskych novín. Svojimi trefnými aforizmami a epigramami, v zmysle vyjadrenia názoru či vážnejšej myšlienky niekoľkými slovami, spestrovala život mnohým – a to aj vtedy, keď sa jeden jej epigram ocitol namaľovaný na autobuse MHD, ktorý dlhé roky premával po Trenčíne. Katarína Hudecová tiež písala príležitostné básne pre zbory a pre občianske záležitosti. Avšak najviac sa cíti doma medzi štvorveršiami.
„Stále píšem, a uverejňujem aj časopisecky. Len teraz sa už viac musím starať o seba kvôli zdravotným problémom, o manžela, o domácnosť. Ale každý večer sedím pri počítači. Mám pripravenú novú knihu, ale neviem, či sa mi podarí vydať ju. Nechcem naháňať stále tých istých sponzorov. Malo by sa to volať Zádrapky. Sú to filozofujúce dlhšie štvorveršia. Už mám aj ilustrátora, ktorý mi k tomu kreslí obrázky, ale naozaj neviem, kedy to uzrie svetlo sveta. Posledne ma podporili dve nadácie v Trenčíne. Minulý rok som vydala tri knižky, už by to bolo odo mňa možno aj drzé, chcieť vydať ďalšiu. Je to veľmi drahá záležitosť.“ Problémy s nákladným vydávaním kníh však Katarínu Hudecovú neodrádzajú. „Na ceste za krásou a za dobrom niet pre mňa prekážok, iba, ak by zasiahla vyššia moc,“ prezrádza o svojom odhodlaní. „Tie peniažky sa ťažko hľadajú, ale našťastie som predtým dlhé roky písala hudobné texty a môžem povedať, že moje pesničky zarobili na moje knižky. Peniaze z kultúry idú znovu na kultúru,“ smeje sa Katarína Hudecová, ktorá sa radšej zriekne mnohého iného, ale tvorenia nie. „Ja básne nepíšem preto, aby sa dostali na papier za každú cenu. Báseň je básňou, ak príde sama, v nečakanej chvíli a ja ju nemôžem nenapísať. Vychádzam z prežitých vecí a vlastnej fantázie. Moje knižky nie sú len o mne, sú to knižky o rôznych svojráznych ľuďoch, ich osudoch a životných postojoch, pričom nezabúdam na prostredie, v ktorom žijú, najmä pokiaľ ide o prírodu, súčasťou ktorej sú aj oni sami.“
A z čoho má najväčšiu radosť Katarína Hudecová? „Teším sa zo svojej rodiny. Mám vynikajúceho manžela, dcéry a vnukov. Som komunikatívny typ. Teším sa z každého stretnutia, aj zo stretnutí s inými literátmi. Vždy mám z toho veľký zážitok. Mám v jednej básničke takýto text: „Básnici, rojkovia, prešťastné stvorenia – plné hrudné koše rozkoše z tvorenia...“ Naozaj je to veľká rozkoš.“
VIZITKA
Katarína Hudecová (77)
Textárka, poetka, literátka a prozaička Katarína Hudecová sa narodila na Ukrajine. Detstvo prežila v Nitrianskej Blatnici, v okrese Topoľčany. Neskôr sa presunula do Bratislavy. Od roku 1956 žije a tvorí v Trenčianskych Tepliciach. Na svojom literárnom konte má viac ako 130 textov piesní a asi 1200 epigramov a aforizmov. Píše aj prózu, vydala osem knižiek. Jej texty spievali takí umelci ako napríklad Jana Kocianová, Ivan Krajíček, Eva Pilarová, Marcela Laiferová, Eva Kostolányiová, Helena Blehárová a ďalší. Momentálne pripravuje novú knihu, na ktorú hľadá financie. Má manžela, dve dcéry a troch vnukov.
Bibliografia: Hosť na deň, Maximum z minima, Z lanských snehov, Štyri riadky a..., Služobné tajomstvá, Pozbierané pri cestách, Čriepky škriepky, Manon roku 2000.
