Štvorročná sokolia dievčina Mini má už od malička šedý zákal. Ťažko povedať, či je úplne slepá, alebo ešte dokáže rozoznať hrubé obrysy. Pochádza z troch mláďat, ktoré všetky boli slepé. „Pravdepodobne sa im v hniezde dostal piesok do očí,“ myslí si sokoliar Miroslav Lichý. „Dve z mláďat sa z toho dostali, akurát tento tretí nie. Zrak sa mu už nezlepší.“
Banskobystrickí sokoliari, ktorí si zo svojich šesťdesiatich dravcov na hrad priniesli trinásť, nevidomého sokola ešte ako malinkého kúpili za symbolickú cenu od jedného sokoliara. „Naučiť ho lietať a vycvičiť ho bolo veľmi ťažké. Trvalo to skoro štyri roky. Cvičili sme ho postupným robením preskokov na rukavicu. Snažil sa. Vedel, že za každý preskok, za každé mávnutie krídlami dostane odmenu. A postupne sme mu vzdialenosť roztiahli až na 200 metrov. Dnes to zvláda približne dvadsaťkrát za polhodinku,“ približuje Miroslav Lichý. Toho roku sa už Mini môže podieľať na vystúpeniach. A podľa slov Miroslava Lichého je to dobre. „Aj sokol je rád, že môže lietať, aj ľuďom sa páči, že lieta slepý sokol. Aspoň vidia, že sa dravcom snažíme pomáhať a liečiť ich,“ povedal.
Kto je Sv. Bavon?
Svätý Bavon je patrónom stredoeurópskych sokoliarov. Pochádzal z Belgicka, z mestečka Gent. Viaže sa k nemu legenda, v ktorej sa hovorí o tom, ako mu uletel kráľovský sokol. Za tento hrubý priestupok mal byť patrične potrestaný obesením. V deň popravy sa však stratený sokol vrátil a sadol si priamo na šibenicu, čím Bavonovi zachránil život. Kráľ sa Bavonovi ospravedlnil a menoval ho za svojho vrchného sokoliara. Po svojej smrti bol vysvätený a v jeho rodnom Gente je dnes mnoho chrámov venovaných práve jeho pamiatke.