Od svojich začiatkov má toto sympózium určité konštanty a špecifiká – napĺňa nový trend humanitného myslenia, kde sa snúbi filozofia, umenie a ekológia v jeden celok ako cesta k obnovenému vzťahu k prírode a životnému prostrediu.
Malebnosť a krása Bošáckej doliny si podmanili snáď každého, kto zavítal do tohto prostredia. Spoločná myšlienka, spoločné snaženie i individuálny prístup ako niť prepája celý priestor a vyzýva k vzniku diel, objektov a inštalácií naplnených umením. V interakcii s prírodným prostredím vznikli diela dotvárajúce priestor, studničky, lávky, miesta pre meditáciu. Všetky tieto diela dozrievajú vo svojom novom prostredí i v ľuďoch okolo nich.
Intenzívne prežívanú skutočnosť a metaforu, či asociatívne odkazy k inej významovej rovine realizovali v dreve zúčastnení sochári - Paľo Mihalko, Miloš Bašista.
Štúdium krajiny, najmä plenérova krajinomaľba je trvalou konštantou výtvarných umelcov. Maliari sú okúzlení a vedení scenériou prítomnej krajiny. Svojím vlastným štýlom, rukopisom, farebnosťou zachytávajú efektné krajinné dominanty. Realitu obrazov obohacujú privatissimom svojho citu, myslenia a prežívania toho konkrétneho miesta. Bošácka dolina učarovala opakovane už druhý rok moskovskému maliarovi Petrovi Stronskému. Pod rukami tohto neúnavného maliarskeho robotníka nádherne, osobito, v žiarivej kráse a šťavnatosti farieb vznikajú obrazy naplnené životnou vitalitou, nefalšovaným optimizmom, atmosférou horúceho letného odpoludnia. Podobne si prírodné štúdie a prácu v plenéri obľúbili ďalší dvaja maliari z Ruska – Karolína Chatkievičová a Andrej Vereščagin. Maľovali v prírode, maľovali v architektonickej zástavbe starého Trenčína, či Beckova. Pohľad na krajinu, ich umelecké úsilie i osobitosť tvorivého riešenia akoby niesli pečať tradičnej ruskej maliarskej školy.
V Bošáckej doline i tento rok pokračovala dobrá tradícia. Tvorcovia z rôznych oblastí výtvarného umenia si tu odovzdávali svoje špecifiká už viac alebo menej vyzretej tvorby. Návštevníkov milo prekvapili tvorivé výsledky, ktoré boli v nedeľu 24. júla prezentované na záver sympózia vernisážou. Sympózium po šiestich rokoch svojej existencie preveril čas a i ono ako dobré víno rokmi nestráca, ale zreje a získava na kvalite.
