„ Písanie libreta a nových pesničiek pre Vaša Patejdla mi zaberie dosť času. Premiéra bude na jeseň budúceho roku v Prahe, v Bratislave v roku 2006. Túto jeseň sa však chystám do Egypta za doktorkou Evou Augustínovou. Je to východniarka, ktorá desať rokov žila v Nigérii a šesť rokov je v Egypte. Nahovorila ma, aby som tam absolvoval trojtýždňovú liečebnú kúru v Ústave Anny Haslanovej. Neveril som, pravdou však bolo, že som vďaka nej za pol roka schudol 27 kíl a vyliečil si chronické problémy – pozostatky z basketbalovej kariéry. Pri kontrole v Piešťanoch mi potom povedali, že mám všetko v poriadku a nemajú mi čo napísať do nálezu. Ona však tvrdí, že kúru treba raz za pol roka opakovať. Myslím, že stačí raz ročne, no na jeseň sa opäť zverím do jej rúk. Videl som tam úžasné veci, zázraky, ľudí, ktorí odhodili barly, vstali z vozíkov... Hoci... Ako hovorí Oscar Wilde – neverím zázrakom, videl som ich už priveľa. Uvažujem ešte o ceste do Číny a hľadám možnosti, ako sa tam dostať.
Kam by som na dovolenku nešiel? Do Bulharska. Keď som tam bol naposledy, na rozlúčku som šéfovi cestovky strčil do gatí dva suché sendviče, ktoré mi chcel dať na cestu. Bulharsko je pre mňa krajinou, kde vám ľudia bezdôvodne tykajú, vyberajú prstom mušky z pohára a krútia hlavou úplne opačne, ako sa to normálne robí. Nuž a colníčky tam majú oveľa väčšie a hustejšie fúzy ako ja.“
