Druhy skaliek: skalky prírodné, skalky vybudované v nádobách, vyvýšený záhon a suťovisko. Osobitným druhom skaliek sú skalky architektonické, a to sú skalkové múriky alebo suché múriky.
Druhy hornín, z akých sa stavajú skalky: Najlepšie sú vápence, travertíny, dolomity alebo penovce (tufy). Z týchto druhov sa skalka najlepšie stavia, pretože svojím vzhľadom zakryje nedostatky, ktorých sme sa dopustili pri stavbe. Valúny (guľaté kamene) získame z brehov Váhu alebo potokov. Takýto typ skalky sa najlepšie hodí k jazierku, potôčiku a malým vodným plochám v záhrade. Pieskovce sú mäkké, rýchlo sa rozpadávajú, ale na druhej strane sa v takejto skalke veľmi dobre a rýchlo zakorenia rastliny. Doskovité kamene, to sú bridlice, fylity, ruly a čadiče. Tieto horniny vytvoria esteticky veľmi peknú skalku. Ukladáme ich vo zvislých vrstvách, lebo vytvárajú dojem ľahkosti a štíhlosti.
Základné pravidlo pri stavbe: Skalka musí byť postavená z kameňov jedného druhu. Vyhýbame sa čerstvému lomovému kameňu. Používame kameň, ktorý už opracovala príroda. Kameň opracovaný eróziou už nemá ostré hrany, miestami je pokrytý machom a lišajníkmi.
Nepekne pôsobí skalka iba z malých (priem. 10-15 cm) a stredných (priem. 15-25 cm) kameňov. Tu vznikajú zlé proporcie. Jeden poriadne veľký kameň vyzerá na skalke lepšie ako 10 malých. Aj výsledný efekt z veľkých kameňov je oveľa lepší. Ďalším problémom pri použití malých kameňov je fakt, že rastliny sa rýchlo rozrastú a optický efekt skalky sa stratí. Vznikne z toho akýsi trvalkový záhon doplnený miestami vyčnievajúcimi kameňmi.
Teda striedame kamene veľké, stredné a malé a postupne ich zostavujeme tak, aby nám vznikli vodorovné a zvislé špáry a rôzne políčka, do ktorých potom zasadíme skalničky. Do zeme zapúšťame minimálne 1/3 až 1/5 kameňa. Ostré a podlhovasté kamene nikdy nestaviame špičkou nahor, ale vždy naležato.
Autor: Janka Fabová