Môžeme to dosiahnuť navážkou, prehĺbením pôvodnej roviny na viacerých miestach alebo oboma spôsobmi.
Nemôžeme zabudnúť na ďalší dôležitý moment, a to je prístup slnka. Väčšina vysokohorských skalničiek potrebuje slnko a prúdenie vzduchu. Na zatienených miestach zle rastú, nekvitnú a vyzerajú vytiahnuto a neduživo. Ľahšie je rastlinu pritieniť, ako na tienisté miesto dostať slnko.
Do pozadia skalky vysadíme dreviny, najlepšie ihličnany. Priestor spredu a z bočných strán osadíme trávou, ktorú dobre udržujeme, čím dosiahneme pekný kontrast. Vytvoriť skalku v malej záhrade je najväčší problém, lebo dom, garáž, steny a ploty sú veľmi blízko a pôsobia rušivo, teda skalku musíme napojiť na dom, terasu, resp. nejaké odpočívadlo, alebo inú stavbu. Spojovacím článkom je opäť trávnatá udržovaná plocha. Pozadie tvoria zasa dreviny, ale na malý priestor to musia byť dreviny s nižším vzrastom.
Kamene si rozložíme, aby sme na každý videli. Najlepšie je stavať za suchého počasia, mokrý kameň ľahko vykĺzne z ruky. Ukladáme ich postupne zdola nahor podľa jednotlivých vyvýšených miest, ktoré sme si vytvorili. Kamene si pripravíme veľké, stredné a malé a postupne ich ukladáme tak, aby vznikali vodorovné a zvislé špáry a malé políčka, do ktorých potom zasadíme skalničky. Do zeme zapustíme minimálne 1/3 až 1/2 kameňa. Ostré a podlhovasté kamene nikdy nestaviame špičkou nahor, ale vždy naležato. Ako prvé ukladáme najväčšie kamene, ktoré potom postupne dopĺňame kameňmi strednými a menšími.
Pokiaľ má skalka väčší rozsah, ploché kamene použijeme na stavbu schodov, alebo prístupových plôch, aby sme sa pri údržbe ľahko dostali na všetky miesta skalky, čím sa zjednoduší jej údržba.
V ďalšej časti sa budeme zaoberať zložením zeminy a jej prípravou na zasypanie vytvorených miest na skalke.
Autor: Janka Fabová
