Po vzniku ČSR založil v Trenčíne druhé slovenské gymnázium Ľ. Štúra a stal sa jeho riaditeľom. Neskôr ho prezident vymenoval na funkciu školského inšpektora pre celé Slovensko. „Keď otec chodil za Masarykom, bral si vždy rovnaký klobúk. Ešte dodnes ho mám,“ ukazuje vzácnu rodinnú pamiatku Miroslav Nerád. Lákala ho technika, po vyštudovaní chcel pracovať najmä vo výrobnej firme. Sen sa mu splnil po vojne, keď prišiel do staroturianskej fabriky firmy Michera, so zameraním na presné strojárstvo. Ako spomína, prišiel na dva týždne, aby posúdil možnosti zavedenia výroby. Napokon zostal celý život. „Chýbal výrobný program, na ten sme si najskôr potrebovali zarobiť, aby sme mohli zaviesť trvalý výrobný program, pre ľudí, ktorí tu boli zamestnaní,“ spomína Nerád. A tak tu vyrábali vodomery alebo textilné vretená a ložiská, neskôr sem z českého pohraničia presunuli výrobu injekčných striekačiek. „Mne sa ale technika ich brúsenia nepáčila. Takto to totiž robili všade vo svete,“ hovorí Nerád. Trvalo dva roky, než v Starej Turej vymysleli nové riešenie tepelného kalibrovania sklených valcov bez vybrusovania. „Predbehli sme konkurenciu a vyrábali prvé kalibrované striekačky v celom svete. Túto metódu sme si strážili.“
Zdravotná technika a jemná mechanika sa stala osudovou nielen pre Miroslava Neráda, ale i celú Starú Turú. „Všetko má svoj dôvod, aj to, prečo sme začali robiť zdravotnícku techniku, aj to, že sme uspeli.“ Úspechy malej fabričky na slovensko-moravskom pomedzí prekročili hranice regiónu i republiky. Centrum výroby zdravotnej techniky celej republiky bolo práve v Starej Turej. Zo svetovej výstavy v Bruseli roku 1958 priviezli dve zlaté medaily za prvý defibrilátor na svete a za bronchoskopickú súpravu. Vývojári spolupracovali aj pri výskume umelého srdca a vymysleli riešenie prečerpávania krv cez aortu. „Ako ste na toto prišli?“ čudoval sa progresívnemu riešeniu aj prof. Barnard, ktorý prvý vykonal transplantáciu srdca. „Predpokladom nových riešení je dobrá spolupráca našich technikov s lekármi. Lekár svojimi vedomosťami musí byť partnerom technikovi. Musia sa ujednotiť a presne vyjadriť, čo od prístroja chcú očakávať.“
Od roku 1965 Miroslav Nerád riadil zo Starej Turej zároveň aj celý trust zdravotníckych fabrík. Vo výrobno-hospodárskej jednotke pracovalo po republike 12-tisíc ľudí. „ Aby mohlo byť v Starej Turej generálne riaditeľstvo museli sme z nej mesto urobiť,“ spomína Nerád. „Čo nám to dalo vybavovania a papierovania. Pomohli sme si dokonca historickými prameňmi, podľa ktorých mala Stará Turá udelené niektoré kráľovské výsady.“ V roku 1964 sa stala oficiálne mestom.
Rozvoj fabriky najmä v 60-tych a 70-tych rokoch išiel vedno s rozvojom mesta. A ten sa tu spája práve s menom Miroslava Neráda. „Ak sme tu chceli ľudí udržať, museli sme im okrem práce aj niečo viac ponúknuť. V meste sa postavili sídliská, štadión, dom kultúry, poliklinika, rekreačná oblasť Dubník, zaviedli plyn, cesty, vybavili autobusové spojenie priamo s vtedajším hlavným mestom Prahou. Miroslav Nerád bol pri vytváraní nového študijného odboru zdravotnícka technika. „Tretina žiakov bola z Čiech, zvyšok z celého Slovenska.“
Miroslav Nerád riaditeľoval v Chirane 33 rokov až do odchodu do dôchodku v roku 1978. Stále však sleduje dianie v meste a aktívne sa snaží vstupovať do riešenia niektorých problémov. Svoj čas rád trávi na chalupe. „Nechal som si iba vinohrad, mám tam 120 koreňov. V mladosti som veľa športoval, hral futbal, robil ľahkú atletiku, plával, bicykloval, chodil na túry. Keby som si vtedy neurobil základ, dnes by som tu asi sotva bol.“
VIZITKA
Miroslav Nerád sa narodil 12. septembra 1914 síce v Ostrave, ale korene jeho rodu sú na Považí. Dedo Martin Nerád pochádza z Bošáce, otec Juraj Nerád zo Štvrtka nad Váhom. Vyštudoval technickú univerzitu v Brne. Počas vojny pracoval v Dubnici, po vojne prišiel do Starej Turej. Pôvodne na dva týždne a zostal doteraz. Stal sa riaditeľom fabriky, z ktorej vybudoval centrum výroby a vývoja zdravotníckej techniky v celej vtedajšej ČSSR. S jeho menom sa spája aj rozmach mesta Stará Turá. S manželkou Naďou má dvoch synov, Miroslava, riaditeľa Chirany v Piešťanoch a Ivana, lekára, ortopéda.