rokov,“ pridáva matrikárka Mariana Ježíková.
V utorok 13. septembra však toto konštatovanie už neplatilo. V tento deň oslávila rovnú stovku Helena Horáková. Zavinšovať jej prišli do domu, kde žije so svojím synom Milanom a nevestou Máriou, pracovníci obecného úradu spolu so starostom. Helena Horáková pochádza z deviatich súrodencov, bývali v susedných Miticiach. Bola najmladšia zo sestier. Dodnes spomína, ako za mlada na lúkach pásavali dobytok. Dlhovekosť mali v ich rodine akoby v génoch. „Všetci súrodenci sa dožili viac ako 80 rokov. Až na jedného, ktorý zomrel okolo 50-ky. Pred dvomi rokmi jej zomrel najmladší brat, ale babka si myslí, že ešte stále žije,“ spomína nevesta Mária.
V mladosti chodila oslávenkyňa do služby aj po vydaji sa za Emila Horáka. „Zaujímavé je, že po svadbe išiel každý zarábať inde do sveta. Helena na Moravu a jej muž do Rakúska,“ pokračuje jej nevesta. „Po piatich rokoch sa vrátili a za to, čo zarobili a nasporili, si postavili dom. Začali gazdovať, narodili sa im dvaja synovia Milan v roku 1938 a Aladár o dva roky neskôr,“ doplnila. Dodnes sa jej rodina rozrástla o sedem vnúčat a 14 pravnúčat.
Helena Horáková pracovala na družstve, chvíľu aj v Trenčíne vo vtedajšej TOS-ke. Ešte v mladosti sa sama naučila šiť a celej dedine šila zástery ku kroju a blúzky.
Starenke dlhé roky slúžilo dobré zdravie. „Ešte ako deväťdesiatročná šila a háčkovala,“ hovorí nevesta. „Keď dedko zomrel, babka mala 91 rokov, a potom po 95 sa prihlásili choroby, prestávali ju poslúchať nohy. Rada čítala noviny, knižky. Kým dobre videla a počula, sledovala telenovely.“
