„V tomto sme za ostatnými krajinami zaostávali,“ odôvodňuje Komorovský. Nebola to však jednoduchá cesta ani pre neho, ani pre novú vednú disciplínu, zaoberajúcou sa porovnávaním náboženstiev. „Na filozofickej fakulte som pôsobil dlho, hoci som bol dvakrát prepustený,“ spomína na pohnuté časy. „Keď ma v roku 1959 vyhodili prvýkrát, uchytil som sa vo Vydavateľstve pôdohospodárskej literatúry, potom som sa stal patentárom v ZŤS v Dubnici nad Váhom. Za Pražskej jari sa v tlači písalo, že by som mal byť spolu s inými odbornými asistentami, docentami a profesormi rehabilitovaný.“ A tak znovu nastúpil na fakultu, kde pracoval v kabinete etnológie. „Ako odborný vedecký pracovník som redigoval ročenku Ethnologia Slavica a napísal som obsiahlu monografiu Tradičná svadba u Slovanov. V roku 1974 som neprešiel v rámci husákovskej normalizácie, hrozilo, že moju prácu, ktorá sa medzičasom dostala do tlače, zošrotujú, ale zachránil ju vtedajší prorektor univerzity – profesor Brožík.“ Komorovský musel znovu fakultu opustiť. Pracoval v ústave mechanizácie odevnej výroby pri Slovakotexe v Trenčíne. Po prevrate ho v roku 1989 na FF UK znovu rehabilitovali. „Na otázku, čo si žiadam ako satisfakciu, povedal som, že sa chcem habilitovať a založiť odbor religionistiky.“ Bolo mu to umožnené, a tak vypracoval projekt akademického štúdia tohto odboru. Zo začiatku to bol pododbor národopisu, časom sa z neho vyvinula samostatná katedra. „Bol a je to zložitý vedný odbor, ktorý zahrnuje dejiny náboženstiev, fenomenológiu, psychológiu a sociológiu náboženstva, náboženskú symboliku, dejiny religionistiky, antropológiu a iné disciplíny. Môžem povedať, že sa mi podarilo tento vedný odbor uviesť do akademického štúdia, do systému vied a do slovenskej kultúry,“ zanietene rozpráva Komorovský. „Všetky vedy, ktorými som v živote prešiel – literárna veda, folkloristika, národopis, mytológia, napokon vyústili do religionistiky.“
Profesor Ján Komorovský si vlani z rúk Rudolfa Chmela prevzal Cenu ministra kultúry za celoživotný prínos, ktorá mu bola udelená pri príležitosti jeho 80 rokov. Dodnes sa naplno aktívne venuje prekladaniu diel predstaviteľov ruskej náboženskej filozofie, napr. Solovjova alebo Berďajeva. Vychoval 12 doktorov, je autorom 14 kníh a početných štúdií. O plánoch do budúcna sa vyjadruje zdržanlivo, napriek tomu, že má toho ešte veľa v pláne. S istotou však tvrdí, že bez podpory manželky Márie by sa na vedeckú cestu pustiť nemohol.
VIZITKA
Ján Komorovský sa narodil 2. júna 1924 v Trenčíne. Tu vychodil ľudovú i meštiansku školu a zmaturoval na obchodnej akadémii. Tri semestre navštevoval vysokú školu obchodnú, potom sa zapísal na Filozofickú fakultu UK, kde študoval slavistiku (rusistiku) a filozofiu. V roku 1952 bol promovaný na doktora filozofie, o pätnásť rokov neskôr získal titul CSc. Ján Komorovský bol z ideovo-politických dôvodov dvakrát z fakultnej pôdy vyhodený. V roku 1959 ako odborný asistent na katedre ruského jazyka a literatúry a druhýkrát v roku 1975 v rámci normalizácie ako odborný pracovník v kabinete etnológie. Keď sa ako 65-ročný na fakultu po rehabilitácii vrátil, stal sa docentom národopisu. Zakrátko bol vymenovaný za univerzitného profesora a založil odbor religionistiky – vedy o náboženstvách sveta. Z odboru vznikla samostatná katerda porovnávacej religionistiky, ktorú vedie odchovanec prof. Komorovského Milan Kováč. Ján Komorovský je dodnes aktívne činný, žije a pracuje v Trenčíne, s manželkou Máriou má dve dcéry a dvoch synov.