Prinášame ďalší pohľad na prvé predstavenie Žaba a Jupiter novozaloženého Hudobného divadla Trenčín. Trenčania ho budú mať možnosť opäť uvidieť 29. septembra.
Predlohou k dielu je zápletka z hry Jeana Philippa Rameaua „Platée“, ktorú autori Ondrej Odokienko (libreto) a Andrej Kalinka (hudba) poňali skutočne netradične.
Záletnícky Jupiter, žiarlivá Juno a škaredá Žaba, ktorá si myslí, že ju Jupiter miluje – to je základ pôvodnej hry, na ktorom sa rozhodli stavať. Aby hra súvisela s Trenčínom, pridali postavy Rimanov, prichádzajúcich pod trenčiansku skalu; postavu Inovca a zopár rímskych bohov. Réžie sa ujal Jakub Nvota.
Celkovo sa dá toto dielo označiť ako nápadité. Skladateľ Andrej Kalinka, ktorý stál tiež za dirigentským pultom, napísal aj hudbu pre zhruba 15-členný orchester v netradičnom zložení. Zvukomalebné používanie akordeónu, gongu a dychových nástrojov dokonale podfarbovalo náladu celej opery. Autor bol pravdepodobne ovplyvnený množstvom hudobných žánrov a období od baroka až po ľudovú hudbu. Melódie boli chytľavé, ľúbozvučné a zapamätateľné. Z môjho pohľadu by som kompozíciu označila za nadpriemernú.
Libreto bolo napísané veľmi vtipne. Autor, ktorý je povestný svojím humorom, povsádzal do základnej idey milé slovné hračky a zvukomalebné úseky, ktoré dielo oživili a divákov pobavili.
Úlohy v opere boli obsadené z polovice spevákmi a z polovice hercami. A tu niekde je kameň úrazu. Ak hovoríme o opere, očakávame primerané spevácke výkony. A práve výkony spevákov a tiež hudobníkov boli viac než povážlivé. Najlepšie sa svojho partu zhostila jediná ženská postava v opere – Juno – v podaní Heleny Szabóovej. Výkony ostatných spevákov boli miestami takmer nepočúvateľné. A to je škoda. Hudobným ťažiskom opery boli triá a kvartetá Rimanov, akokoľvek krásne napísané a dobre myslené, hudobne a technicky nezvládnuté. U ostatných môžeme ťažko hovoriť o spievaní, pretože napríklad samotná postava Žaby bola karikatúrou speváka. Naproti tomu treba vyzdvihnúť herecké výkony. Žaba v podaní Romana Bajzlíka; malá, pohybovo zdatná žabka v podaní Ondreja Odokienka; nemá rola skaly – Inovca – v podaní míma Vlada Kulíška; slepý boží posol Merkúr, vyjadrujúci sa v neurčitkoch, ktorého skvostne zahral Pišta Richtarech.
Množstvo gagov a drobných fórikov však, bohužiaľ, často zaniklo kvôli technickým nedokonalostiam a chaosu, ktorý miestami vznikal ako na javisku, tak v orchestrišti.
V prípade Žaby a Jupitera možno z hľadiska prevedenia len ťažko hovoriť o opere. Hudobné divadlo – dajme tomu. Detaily boli rozkošné, celok veľmi rozpačitý. Napriek tomu som si celou cestou domov pospevovala „Si krásna žaba, môžeš byťrada...“
