Kto by si rád nezaspomínal na zlatú jedenástku trenčianskeho futbalu, v ktorej niekoľko rôčkov aktívne pôsobil aj veľmi známy krídelník Ľudovít KOIŠ, ktorého široko-ďaľeko každý poznal pod dôverným oslovením „Lajo“.
Bol to nepochybne pán futbalista, ľavé krídielko ako vyšité z veľkej knihy futbalu. Najmä ľavá strana útoku Masný - Koiš bola pred niekoľkými rokmi pilierom streleckej údernosti trenčianskych futbalistov. U Koiša bolo zaujímavé, že góly strieľal z ľavej strany pravou nohou a v nejednom zápolení sa prezentoval ako skvelý kanonier. Tento bývalý kapitán futbalistov Trenčína sa 9. augusta 2005 dožil pekného životného jubilea - 70 rokov svojho plodného rokov! Je teda najstarším hráčom trenčianskej zlatej jedenástky a rozhodne má na čo spomínať...
RODÁK Z HRNČIAROVIEC
Rodiskom tohto futbalistu sú Hrnčiarovce, kde začínal ako žiak kopať do koženej a rozvíjať svoj sľubný futbalový talent. V roku 1950 prešiel do mládežníckych kategórii Spartaka Trnava, kde ako žiak hrával so známym súčasným športovým lekárom MUDr. Ivanom Javorským. O tri roky neskôr sa prinavrátil do rodných Hrnčiaroviec, kde hral za seniorov majstrovskú súťaž.
V DRESE TATRANA TRENČÍN
Jeho ďalším pôsobiskom bol futbalový klub Tatran Trenčín, bolo to mužstvo, ktoré patrilo vtedajším Pozemným stavbám a hralo štvrtú-piatu ligu. Koišovými spoluhráčmi tam vtedy boli Volešák, Sokol, Žitňan, Cimprich, Pollák, Feldeš a trénerom bol vtedy profesor Stránsky. V roku 1954 narukoval „Lajo“ do RH Praha, kde hrával dva roky druholigové stretnutia.
Z vojenskej služby sa po dvoch rokoch vrátil do Trnavy, kde sa dostal do ligového kádra Spartaka Trnava. Boli to rozhodne po futbalovej stránke v jeho kariére naozaj veľmi úspešné roky.
BOL REPREZENTANTOM - MAL ÍSŤ NA MS
Dostal dôveru reprezentovať Československu republiku v kategórii vtedajších 23-ročných futbalistov. V roku 1958 bol dokonca nominovaný do reprezentačného kádra, pripravujúceho sa na majstrovstvá sveta vo Švédsku. Nešťastne zranenie achilovky ho však znenazdajky vyradilo z prípravného tábora. Akousi útechou mu bolo odohratie zopár stretnutí za béčko Československa a dvakrát hral oficiálne za A-mužstvo ČSR proti Bulharsku a Švajčiarsku. Nad Švajčiarmi vtedy naši reprezentanti vyhrali 2:1 a z Bulharmi prehrali 0:1.
PRESTUP DO ODEVY
TRENČÍN
Písal sa rok 1959 a Koiš prestúpil do Odevy Trenčín, o rok nato prišlo k zlúčenie Odevy s TTS a vznikla JEDNOTA Trenčín. V tomto klube pôsobil tento jubilant až do roku 1967 a bolo to rozhodne veľmi úspešné obdobie tohto mužstva s týmto novým názvom. Boli to jednoznačne veľmi krásne časy trenčianskeho futbalu. V spomínanom roku 1967 prichádza k ďalšiemu futbalovému prestupu Koiša - tentoraz do Spartaka Dubnice, kde pôsobil do roku 1970, kde faktický aj zakončil svoju bohatú a pestrú hráčsku kariéru.
OKOLO DVESTO
LIGOVÝCH ZÁPASOV
V období, keď „Lajo“ aktívne hrával v rôzných majstrovských súťažiach, bolo pomerne málo mužstiev. Ale aj napriek tomu má na svojom konte okolo dvesto ligových majstrovských zápasov, v ktorých vsietil takmer 60 gólov.
Najradšej spomína na roky 1962-1963, keď v prvej celoštátnej lige skončila Jednota Trenčín na vynikajúcom druhom mieste, iba s trojbodovou stratou za majstrovskou Duklou Praha! Taktiež mu nedá zabudnúť ani na finále Stredoeurópskeho pohára v roku 1966 v Taliansku vo Fiorentine. To boli najpeknejšie klubové úspechy Jednoty Trenčín. Z trénerov mu utkveli v pamätí skvelé osobnosti - známy trojlístok Malatinský, Borhy, Vičan.
Z HRÁČA KOIŠA TRÉNER
Po zavesení kopačiek na klinec, jubilant na futbal vôbec nezanevrel, ale vsadil zasa na trénerskú kartu. Postupne trénoval futbalistov v Dubnici, Ilave, Trenč. Turnej, Nemšovej, Dolnej Súči a v TTS Trenčín.
TAJOMNÍK TTS
Ambiciózný Koiš nielen aktívne hrával v reprezentácii, ligových a regionálnych kluboch, ale známy bol aj ako tréner, keď trénoval v spomínaných tímoch. Navyše, niekoľko rokov aj funkcionárčil, keď pred niekoľkými rokmi končil ako tajomník FK TTS Trenčín. V súčasnom období sa venuje najmä prácam v záhradke a pravidelne navštevuje futbalové a hokejové zápasy v Trenčíne. Do svojich 37 rokov života pôsobil ešte v Ilave ako hrajúci tréner v regionálnej súťaži.
Nuž, čo popriať do ďalších rôčkov sedemdesiatnikovi Koišovi?
Nepochybne veľa zdravia a úspechov v rodinnom a osobnom živote!
NÁŠ DOVETOK
Dňa 14. 8. 1960 bol Trenčín dejiskom prvého prvoligového zápasu v histórii mesta vôbec. Vtedy takmer 20 000 divákov! (rekordná návšteva) sledovala nerovný boj neskúseného nováčika súťaže - Jednoty Trenčín s niekoľkonásobným majstrom ČSSR a medzinárodne ostrieľaným mužstvom Dukly Praha. Trenčín prehral 2:8 (0:3) a prvá ligová zostava Trenčína bola táto:
Šimončič (Chromčák) - Čemez, Rovňan, Deglovič - Kľuka, Jajcaj (Fako) - Bajerovský, Bencz, Bezdeda, Kopanický, Koiš.
Dukla Praha: Pavlis (Kouba) - Šafránek, Čadek (Urban), Novák - Pluskal, Masopust - Tauchen, Vacenovský, Borovička, Kučera, Jelínek.
V Trenčianskych novinách bol po tomto zápase titulok:“ Smutná ouvertúra 1. ligy vTrenčíne“.
