Na konci minulého školského roka 14. júna odišla študentka ekonómie Katka po prvýkrát na pobyt do Ameriky, do štátu Delaware, so skupinou siedmich dievčat. „Bolo to v rámci programu Work and Travel, ktorý ponúkala agentúra, rozhovorila sa Katka. Ako plavčíčky dozerali na bezpečnosť rekreujúcich Američanov stredisku Bethany Beach priamo pri oceáne. Všetko bolo v poriadku až do večera 20. júla. „Vracali sme sa s kamarátkou z práce a aj z nákupov. Mohlo byť okolo 22. h a na ceste, ktorá smerovala už k nášmu domu, ma zrazil na trávniku, pravdepodobne opitý šofér,“ hovorí Katka. Na tieto dramatické okamihy si však nepamätá. Na to, čo odohrávalo počas ďalších dvoch týždňov, si spomína iba útržkovito. Mozaiku z udalostí skladá zo spomienok a z rozprávania iných. Nasledoval odvoz do nemocnice, prevozy vrtuľníkom z jednej do ďalšej nemocnice, až napokon skončila v nemocnici University of Maryland v Baltimore, ktorá sa špecializuje na liečbu komplikovaných zlomenín, kde ju operovali. Katka totiž pri jazde nezodpovedného šoféra, ktorý po zrážke ušiel a dodnes sa ho americkej polícii nepodarilo vypátrať, zostala dolámaná. „Najmä prvé dni boli zlé. Ten pocit, že vás dieťa potrebuje a je tak ďaleko, je hrozný,“ hovorí Katkina mamina. Snažili sa s ňou byť v kontakte aspoň telefonicky. „Katka mala v izbe telefón a hocikedy boli ochotní ma k nej prepojiť. Aj keď prvé dni s nami komunikovala ťažko, bola pod vplyvom sedatív, napojená na hadičky, predsa len boli hovory pre ňu a jej psychickú pohodu veľmi dôležité.“
Stav pacientky sa začal, napriek vážnosti zranení, zlepšovať. Z nemocnice išla do rehabilitačného centra. S pomocou terapeutiek sa Katka učila znovu hýbať, sadnúť si, obliekať sa, umývať. Na pobyty v amerických nemocniciach spomína v superlatívoch. „Boli sme tam ako jedna rodina, všetci boli milí, vynikajúca starostlivosť.“ Katkina liečba prekročila limit jej zdravotnej poistky 75-tisíc dolárov. „Všetky ostatné náklady vzala na seba nemocnica, kde bola operovaná.“
Nehoda slovenskej študentky spustila vlnu spolupatričnosti. „V Amerike majú takú zvyklosť, že keď niekto potrebuje pomoc pomôžu, ale očakávajú, že ten človek bude takto konať a pomôže zase niekomu inému, kto to bude potrebovať,“ hovorí Katka. Pomáhali pracovníci ambasády, agentúry, ozvali sa krajania. Záležitosti s poisťovňou a políciou vybavovali dva manželské páry, ktoré vlastnili domy v stredisku a naše dievčatá si obľúbili. Spoznala sa so Slovenskou, ktoré už 14 rokov žije v USA. Bol to jej nápad, či by mohla cestovať naspäť vládnym lietadlom po skončení návštevy prezidenta.
Katka mala zakúpenú letenku na 30. septembra. Desaťhodinový let by pri jej zdravotnom stave bol veľmi vyčerpávajúci. Katka môže ležať, sedieť, chodiť s pomocou barlí vydrží iba chvíľu. V turistickej triede sa ležať nedalo, pokúšali sa letenku vymeniť do prvej triedy, no bola obsadená.
„O deviatej večer 21. septembra som sa dozvedela, že Katka s prezidentom poletí, vôbec sme nerátali, že takéto niečo bude možné,“ dodáva matka. „Let prebiehal normálne, pán prezident sa prišiel asi trikrát pozrieť a spýtať sa, ako sa mám,“ hovorí Katka.
Dnes je teda už doma v Bánovciach nad Bebravou. Napriek vážnosti zranení sa cíti dobre, pomýšľa nad pokračovaním štúdia, ktoré chce skombinovať s ďalšou rehabilitačnou liečbou. „Nechcem prerušiť školu,“ tvrdí štvrtáčka Katka. A keď to zdravie dovolí, chce sa do Ameriky ešte vrátiť poďakovať sa všetkým, ktorí jej v ťažkých chvíľach nezištne a obetavo pomohli. „Boli to anjeli,“ hovorí matka.