Podľa stručnej novinovej správy z archívu Matice slovenskej sa prvé divadelné predstavenie v slovenskom jazyku hralo v Novom Meste nad Váhom v roku 1870. „Hrali Kocúrkovský bál od Viliama Podolského, čo bol pseudonym Wiliama Paulínyho Tótha,“ hovorí režisér súčasných ochotníkov Štefan Psotný. „Zo správy nevieme, kde sa hralo, kedy presne, ani kto predstavenie pripravil.“
Ďalšie dobové záznamy uvádzajú čulé divadelné dianie zo začiatku 20. storočia. Akákoľvek inštitúcia, spolok mali svoj divadelný krúžok. „Spolu s divadlom sa konala aj tanečná zábava, aby si zarobili. Súčasťou predstavenia musela byť nejaká jednoaktovka v maďarčine. Hrali sa vtedy obľúbené hry Rozmajrín, Škriatok, Všetko naopak. Predstavenia nacvičili za chvíľu a často odohrali len raz,“ pripomína Psotný.
Po roku 1918 vzniklo množstvo krúžkov pod rôznymi inštitúciami. Obdobie medzi dvoma vojnami prinieslo rozmach ochotníckeho divadelníctva. „Hralo sa tu vo veľkom. Prelomovým bol rok 1925. Vtedy divadelný krúžok TJ Sokol nacvičil hru Pražský Žid. Proti uvedeniu hry začali protestovať cirkevné katolícke spolky, najmä Katolícke združenie žien,“ opisuje Psotný. „Vedenie Sokola chcelo protestu vyhovieť, s čím nesúhlasili divadelníci. Tak sa odtrhla skupina, ktorá založila Divadelný krúžok Jozefa Hollého Hrali tu: Anna Hollá – Urbančíková, manželka evanjelického farára Jozefa Hollého z Moravského Lieskového (bol aj dramatikom a spisovateľom, autorom známej hry Kubo), Božena Hollá – Abrhámová, matka známeho českého herca Jozefa Abrháma, Ferdinand Fritz, Stanislav Kríž, Stanislav Urbanec. Spolupracovala s ním aj Ľudmila Podjavorinská a ďalší slovenskí národovci.“ V roku 1931 získali novomestskí ochotníci Memoriál Slovenského ochotníckeho divadla, ktoré udeľovalo Ústredie slovenského ochotníckeho divadla. Krúžok každý rok naštudoval najmenej jednu inscenáciu. „Bol to najkoncepčnejšie a najaktívnejšie pracujúci kolektív v divadelnom dianí v Novom Meste nad Váhom,“ tvrdí Psotný.
Silné ochotnícke zázemie zanechalo stopy a v povojnovom období vznikol Kolektív 48 i ďalšie. Divadlo nacvičovali učiteľky so žiakmi škôl, cirkevné spolky. Vďaka rozmachu detského divadla v školách vyrástlo veľa adeptov ochotníckeho herectva a vytvorili zázemie pre novomestské amatérske divadlo. V polovici 50-tych rokov začal divadelníkov režírovať Vladimír Štukovský, ktorý pri hre Sneh nad limbou prenechal režisérske žezlo Štefanovi Psotnému. Ten vedie novomestských divadelníkov dodnes. Neskôr si zmenili názov z divadelného krúžku pri dome osvety na DS Javorina. „Považujem za dôležité, aby sme mali divadelný dorast, tak sme založili Javorinčatá. A keď nám podrastú, tak môžu hrať za mládežníkov v Javorinke,“ dopĺňa Psotný.
Súbor pôsobí dodnes, každý rok pripravia minimálne jednu premiéru. Na oslavách výročia sa predstavia hrou Rozmarná žena od Carla Goldoniho.