Jej otec bol toxikoman, ktorý sa neúspešne liečil, až napokon spáchal samovraždu. „S marihuanou som začala, keď som mala 13 rokov. Už vtedy som sa pohybovala medzi ľuďmi, kde bola marihuana úplne bežná,“ hovorí Janka. Zlom nastal vtedy, keď sa jej mama druhýkrát vydala a narodilo sa im druhé dieťa. Vtedy sa 14-ročná Janka cítila byť zbytočná a nepotrebná. Nerozumela si s otčimom, no keď hľadala útočisko u mamy, jej rada znela: „Nevšímaj si to.“ Keďže citlivá a veľmi premýšľajúca Janka nemala doma pokoj, stále viac času začala tráviť na ulici a chodievať do barov na pivo a na diskotéky.
Raz jej v Dubnici pri Kaštieli chalani dali sáčok s bielym práškom so slovami: „Ovoňaj.“. „Nevedela som, o čo ide, tak som to ovoňala, divne to smrdelo, tak som to chcela ovoňať ešte raz, ale podarilo sa mi aj niečo smrknúť,“ spomína Janka. „Potom som mala divné pocity a veľmi veselú náladu, no nevedela som, z čoho, lebo v ten večer som nepila. Keď mi povedali, čo mi dali, bola som v šoku,“ spomína na svoj prvý kontakt s tvrdou drogou. Na konci deviateho ročníka Janka na párty spoznala svojho terajšieho priateľa, ktorý si pravidelne pichal pervitín. „Začali sme si písať o drogách, o zážitkoch, ktoré vyvolávajú. Vedela som, že v tom lieta, chcela som mu pomôcť a on ma o tú pomoc aj poprosil. Ja som chápala, že je to ťažké. Raz za mnou prišiel úplne nadrogovaný. Bola som veľmi nahnevaná a dala som mu na výber – buď ja alebo droga. Povedal mi, že s tým skončí, ale nakoniec som do toho vpadla aj ja. Hoci som dlho odmietala, nakoniec mi nedala zvedavosť. Na párty chalani rysovali čiary a ja som si dala tiež. Zo zvedavosti. Bola som v tom 6 mesiacov. Dávala som si pravidelne raz do týždňa a medzitým do toho prišla aj extáza. To bolo na párty v jednom tanečnom klube v Trenčíne. Techno a extáza sú dve veci, ktoré spolu súvisia. Všetci tam o sebe vedia, je to malý klub,“ hovorí mladá dievčina, ktorá bola za jednu dávku pervitínu ochotná zaplatiť 500 korún, kubík ju stál 5-tisíc.
Janka začala navštevovať Pedagogicko-psychologické centrum už s ťažkými depresiami, doma nemala kľud a na krku mala dva reparáty. Vďaka rade psychologičky, ktorá dohovorila mame, mohla Janka zmeniť prostredie. Od septembra býva na internáte, kde má svoje veci, svoj pokoj a miesto, kam sa môže bez strachu vrátiť. Výrazne sa zlepšil aj jej prospech v škole. O drogách sa na internáte vraj nerozpráva. Zatiaľ.
„Chodím na internet, o drogách viem toho veľmi veľa. To, čo mám naštudované, využívam vo svoj prospech. Aktívne sa o to zaujímam, lebo som veľmi zvedavý človek a aj preto, aby som mohla pomôcť iným. Zažila som eufóriu aj tie strašné stavy, keď droga z tela odchádza von. Viem, že to ničí mozgové bunky. Keď to človek berie dlho, tak mu v hlave nezostane nič. Veľa kamarátov je toho dôkazom,“ hovorí Janka. „Moja mama možno vie tak o marihuane a dúfa len, že toho nehúlim veľa. Aj kvôli otcovi asi vie, ako to chodí.“
Janka sa stále stretáva s narkomanmi a stále chodí na akcie a do podnikov, kde sú aj tvrdé drogy úplne bežnou záležitosťou. Nepovažuje to za nebezpečné, myslí si, že je mimo rizika. „Mám výhodu oproti ostatným, že viem so všetkým prestať zo dňa na deň,“ hovorí. „Naposledy som mala dávku v auguste. Sama sa čudujem, že som potom nemala absťáky. Nechýba mi to. Mnoho ľudí s tým praští, lebo toho majú plné zuby. „Keď za mnou niekto príde a spýta sa, či môžem niečo zohnať, tak uvažujem, ale nakoniec poviem nie. Kto je kamarát, tak to pochopí. Ale nemám problém zohnať čokoľvek,“ priznáva sa Janka.
„Tí, čo fajčia marihuanu si myslia, že pri nej zostanú, ale nezostanú. Je to len prechodná droga k tým tvrdým. Ale decká si marihuanou upevňujú kamarátstvo, je to ako fajka mieru,“ snaží sa vysvetliť správanie rovesníkov.
Janka sa snaží svojmu priateľovi pomáhať znižovať postupne dávky. Je rada, že jej najbližší kamaráti teraz od pervitínu prešli na alkohol. „Nie je to žiadna výhra, ale je to pokrok,“ tvrdí Janka. „Keď si uvedomím, koľko mám kontaktov a koľko ľudí by som na mieste mohla potopiť, tak je to zvláštny pocit,“ zamýšľa sa. Podľa slov Janky sa o pervitín zaujímajú najmä stredoškoláčky, lebo sa po ňom chudne. To, prečo vlastne, už pre ne nie je dôležité, podstatný je efekt. „Drogy sú len o peniazoch, zarába sa na nich a preto sa aj vyrábajú. Je to už dosť tvrdé, že tá veková hranica sa neustále znižuje. Podľa mňa si už polovica siedmakov marihuanu vyskúšala a na extáze si fičia aj 14-roční. Stačí sa ísť pozrieť na hociktorú párty. Drogy tu sú a vždy budú. Všade. Nikto nemá problém sa k nim dostať, ak chce. Už som na ne úplne zvyknutá. Nevidím nadrogovaných raz za rok, ale stále.“ Toho všetkého si je Janka vedomá, ale miestam, kde je koncentrácia drog veľká, sa nechce začať vyhýbať. Myslí si, že odolá, tak ako si to myslela aj vtedy. Dokedy vydrží teraz?
