Súbor išiel na súťaž do Prahy, ale nastal problém, pretože tanečníkovi rozbil brat hlavu. „Triedna robila konkurz a mne povedala, že naň musím prísť.“ Tak začala jeho folklórna kariéra. Po Radosti tancoval v Trenčane, Družbe, pôsobil v rôznych folklórnych súboroch na Slovensku, Morave aj vo Francúzku. Neskôr sa začal venovať choreografii, naučil sa hrať na ďalšie hudobné nástroje – napríklad fujaru. Nielen trenčianske súbory s jeho choreografiami dosahovali pekné úspechy. Doteraz siahajú po Sadovského choreografiách. Pred 31 rokmi založil s Milkou Šteiningerovou detský súbor Radosť. Aktívnu činnosť ukončil v súbore Družba v roku 1978.V súčasnosti je umeleckým vedúcim Senior klubu Družba. „Pripravujem stále nové programy. Netancujeme na choreografie, čo sme tancovali za mlada.“ Na 45. výročí Družby sa zišla stará „družbácka“ partia. Po oslavách sa rozhodli, že sa dajú opäť dokopy. Už šesť rokov sa pravidelne stretávajú každú stredu v kine Hviezda. Pred štyrmi rokmi založili aj festival seniorských folklórnych súbor pod názvom Kým žiješ, tancuj. „Boli sme na podobnom festivale v Petrove na Morave a odtiaľ sme si vzali príklad. Ostali sme prekvapení, koľko tam bolo súborov,“ spomína si na začiatky obľúbeného a seniorklubmi vyhľadávaného festivale, ktorý sa koná v amfiteátri obce Krivosúd - Bodovka. „Festival robíme v spolupráci s piatimi obcami. Hlásia sa nám súbory z celého Slovenska, nemôžeme vyhovieť všetkým. Predsa len sme limitovaní kapacitne aj organizačnými možnosťami.“
Stále však zostáva aj pri mládeži a vedie Radosť, kde je v súčasnosti okolo sto detí. O prísun nových členov nemajú núdzu, aj napriek tomu, že folklóru najmä u chlapcov konkurujú v Trenčíne typické športy ako futbal, hokej, karate. „Trenčín je folklórne mesto, vzťah k folklóru sa tu dedí,“ hodnotí Sadovský. Tvrdenie dokladá skutočnosťou, že Lúčnica odohrávala premiéry svojich programov práve v Trenčíne. „Našli tu totiž kvalitné a vyspelé publikum.“ Nie je nezvyčajné, že sa v súbore vystriedalo niekoľko generácií z jednej rodiny. „Vedia, čo v súbore zažili, že pre deti je lepšie, keď tancujú, ako by sa mali potulovať okolo domu.“ Okrem Radosti sú kvalitnou základňou pre dospelácke súbory aj ďalšie, ktoré pôsobia v Trenčíne či okolitých obciach. „Chceme pripraviť pre vedúcich detských súborov školenie,“ hovorí Sadovský. Predpokladá, že súbory by mali v prvom rade uchovávať zvyky regiónu. Pre trenčiansky región je typickou tvrdšia tanečná technika, tradičnými sú kĺbové tance, vyhadzované. „Nemôže sa hocijaká melódia použiť na akýkoľvek druh tanca,“ vysvetľuje. Choreograf musí rozoznať, ktoré prvky sa kde používajú. No niektoré najmä začínajúce súbory začali s východoslovenskými karičkami, alebo do programov zaraďovali moravsko-české pesničky, ktoré sa zvykli spievať v autobuse na výletoch,“ Folklórny tanec prirovnáva k športovému výkonu. „Treba mať nielen kondíciu, ale zvládnuť aj techniku.“
K folklóru viedol Štefan Sadovský aj svoju dcéru Zuzanu. „Ani to inak nemohlo byť, veď som ju brával od malička, ešte v kočiariku, na nácviky.“ Manželku Slávku folklór oslovil až teraz a aj ona začala tancovať v Senior klube Družba. „Niekedy dochádza u nás k paradoxnej situácii. My s dcérou sme doma a manželka je na vystúpení.“
VIZITKA
Štefan Sadovský sa narodil v Gajaroch na Záhorí 13. novembra 1945. Vyštudoval Obchodnú akadémiu, od 11-tich rokov tancoval v detskom folklórnom súbore Radosť pod vedením učiteľky Ľudky Vaškovej – Štrkolovej. Pôsobil aj v ďalších folklórnych súboroch Trenčane, Družbe a v rôznych folklórnych súboroch na Slovensku, Morave aj vo Francúzku. Dnes je umeleckým vedúcim Senior klubu Družba. Organizoval veľa folklórnych podujatí a festivalov. Venuje sa choreografii, hrá na niekoľko hudobných nástrojov a dodnes aktívne tancuje.
