Patrí do širokej rodiny futbalových zanietencov a svoj život zasvätil jednoznačne futbalu, s ktorým zažil rovnako pekné, ako aj pochmúrne chvíle.
ZAČIATKY V TTS TRENČÍN
Futbalu sa upísal ako každý mladý chlapec a hoci počas svojej kariéry nepôsobil vo vysokej súťaži, predsa len si zahral v béčku mužov TTS Trenčín s takými futbalovými osobnosťami akými boli Rihošek, Pokorný a ďalší, ktorí prišli vtedy do Trenčína z Galanty. Istý čas pôsobil aj v Odeve Trenčín. V mládežníckych kategóriach reprezentoval Omniu Trenčín. Prišlo však k úrazu kolena a po ročnom odklade predsa len nastúpil na vojenskú prezenčnú službu.
Po návrate do civilu to opäť skúšal s futbalom a začal hrávať v Trenč. Stankovciach na ľavom krídle spolu so Sulom, Veteškom, Jarábkom a pod. Zranenie kolena sa však postupom času opäť obnovilo, futbal ho však stále nesmierne bavil, lákal a chcel zostať v jeho područí. Po dvanásťročnej bohatej hráčskej činnosti sa rozhodol chtiac-nechtiac pre rozhodcovskú dráhu.
Z FUTBALISTU ROZHODCA
Absolvoval školenie arbitrov a rozhodcovskej píšťalke zostal nakoniec verný pozoruhodných - 32 rokov od krajských až po oblastné súťaže!
Preto túto funkciu ho zlanáril Ján Vlk zo Zamaroviec. Svoju rozhodcovskú premiéru mal v roku 1972, keď viedol susedský derby zápas Trenč. Teplice - Bobot. Po rokoch, keď sa hralo v opačnom garde to bol zápas na ktorý R. Svatík nespomína v dobrom, nakoľko sa tam diali rôzné neférové veci. Ani zápas Bobot - Soblahov (1:2), keď išlo hosťom o postup sa taktiež neniesol v športovom duchu. Počas svojej rozhodcovskej kariéry odpískal zaevidovaných 1 362 futbalových stretnutí! Za 32 rokov činnosti v rozhodcovskej činnosti mal iba jednu inzultáciu - práve na Bobote.
Z ARBITRA INŠTRUKTOR
Kvôli veku musel po šesťdesiatke zavesiť píšťalku na kliniec, či sa mu to páčilo, alebo nie. To však ešte neznamenalo, že zanevrel na futbal. Rozhodcovskú činnosti teda ukončil, ale futbalu zostal verný naďalej.
Stal sa inštruktorom Oblastného futbalového zväzu v Trenčíne. Túto funkciu vykonával približne osem rokov, ťažko sa mu však odchádzalo z futbalovej scény, lebo raz darmo, každej pesničke je raz koniec a mladí sa hlásia k slovu...
Bola to otázka pochopenia jeho vlastného svedomia, lebo jubilant prežil veľmi bohatú a pestrú hráčsku, rozhodcovkú a inštruktorskú činnosť a rozhodne má na koho a na čo spomínať. Vlajková ľod však pokračuje ďalej a šancu dostávajú mladí perspektívní kandidáti.
Ako rozhodca preglgol mnohé urážky, nadávky a vždy sa snažil pískať objektívne, aj keď je to vec názoru. Lebo popri futbale, najmä na vidieku je až príliš veľa „tiežodborníkov“, ktorí futbalu neraz viac škodia, ako pomáhajú. Navyše, mnohé veci sa neraz „šijú“ horúcou ihlou, s emóciami, bez zdravého úsudku a rozumu.
ZÁUJMY
V súčasnosti holduje R. Svatík mnohým zaujímavým koníčkom - svojej rodinke, záhradke a navštevuje futbalové a hokejové stretnutia v Trenčíne.
Naplním sa mu jeho celoživotný sen, keď život zasvätil športu, konkrétne futbalu. Až teraz, s odstupom času si plnohodnotne uvedomuje, čo všetko prežil pri najpopulárnejšom športe - futbale. Samozrejme, že poďakovať sa patrí jeho manželke a celej rodinke, ktorá mala pre jeho futbalovú lásku nielen na zelených trávnikoch, ale aj účasťou v odborných komisiach veľké pochopenie.
POĎAKOVANIE
Je z úst R. Svatíka na margo Oblastného futbalového zväzu v Trenčíne, ktorý nezabúda ani na bývalých aktívných funkcionárov, ktorí už kvôli veku nemôžu v súčasnosti pôsobiť vo rôzných funkciách. Patričným ocenením preňho bolo odovzdanie diplomu a pohára z rúk predsedu ObFZ Ing. Š. Kolárika a referenta Mgr. J. Žitňana - pri príležitosti jeho sedemdesiatín. Samozrejme, že jubilant je za dlhoročnú činnosť vo futbalovom hnutí aj držiteľom významných celoštátnych ocenení - napr. bronzovej medaile od Československého futbalového zväzu, od vtedajšieho predsedu J. Tvarošku.