„U nás vždy dominovala láska k hudbe, k ľuďom, k prírode a k ochotníckemu divadlu,“ spomína. „Môj otec Karol Gašparík a strýko Milan Gašparík sa pričinili o zrod Bagarovho divadelného súboru. Otec ma od malička brával na skúšky a na predstavenia. Učila som sa správne artikulovať, pohybovať sa na javisku, viesť dialóg a podobne. A plynulo som sa dostala na divadelné dosky. Chcela som však študovať hudbu a spev a splnilo sa mi viac, než to.“
Po vyštudovaní šesťročného konzervatória v Žiline si Katarína Verešová založila rodinu. Má troch dospelých synov, s ktorými má veľmi vrelý vzťah. „Som na nich pyšná, lebo zodpovedne pristupujú k životu,“ hrdo konštatuje.
V roku 1982 začala vyučovať spev vo vtedajšej škole umenia v Bánovciach nad Bebravou. „Radosť z vyučovania spevu a práca s deťmi mi priniesli úžasné momenty a šikovných, veľmi talentovaných žiakov, ktorí sú veľkou nádejou pre Slovensko, ale aj pre operný spev. „Všetkých mojich žiakov, bývalých aj súčasných ľúbim, a som im vďačná za také nádherné pocity, ktoré prežívam pri práci si nimi.“
Po dvoch rokoch vo funkcii zástupkyne riaditeľa sa Katarína Verešová sama stala riaditeľkou. Zároveň sa prihlásila na štvorročné dištančné štúdium hudobnej pedagogiky v Banskej Bystrici, pretože jej odhodlanie zlepšiť seba aj umeleckú školu bolo veľké. Nadobudla tam aj bonusové hodiny spevu. Katarína Verešová nakoniec získala doktorát z pedagogiky. „Spoznala som tam veľké osobnosti z katedry hudby, ktorí mi dali veľmi veľa. A zišli sa mi aj znalosti z psychológie a manažmentu.“
V spolupráci s odborom školstva zorganizovala oslavy 50. výročia školy a pri tej príležitosti požiadala ministerstvo školstva o udelenie názvu ZUŠ Dezidera Kardoša. Ministerstvo im vyhovelo, škola sa tak volá podnes. Meno tohto hudobného skladateľa sa totiž spája s dvojročnou klavírnou súťažou, ktorej predsedníčkou poroty je jeho dcéra Daniela Kardošová. V marci sa bude konať už 7. ročník tejto súťaže a bude spojený s oslavami 60. výročia vzniku tejto ZUŠ.
Ale sú veci, ktoré Katarínu Verešovú aj trápia. „Mrzí ma, s akou nekompetentnosťou a arogantnou ľahostajnosťou si ministerstvo školstva pohadzovalo problematiku verejných základných umeleckých škôl. Aj keď sa hovorí, že po zlom dobré nečakaj, tak verím, že raz sa to musí zlomiť a základné umelecké školy dostanú svoje postavenie, aké si právom zaslúžia. A to aj v zákonoch.“
Za desať rokov riaditeľovania Kataríny Verešovej, sa v umeleckej škole veľa zmenilo. „Pri 50-tom výročí školy sme nemali ani koncertnú sálu, ani keramickú pec a hrnčiarsky kruh, ani vlastnú strechu nad hlavou. Ustavične sme sa sťahovali. Preto som vyslovila nahlas tieto želania, ktoré sa v pomerne krátkom čase splnili,“ hovorí hrdo na svoju prácu.
„Umenie je veľmi silné, robí ľudí šťastnými. Či už toho maličkého žiaka, ktorý sa svedomito pripravuje na koncert, či jeho učiteľa, jeho rodičov, starých rodičov. Takže koľko ľudí na chvíľku urobí šťastnými jeden výkon? Umenie je naozaj liekom – či už hudba, alebo galéria plná obrazov, či dobré divadelné predstavenie. Dáva veľmi veľký rozmer tomu duchovnému, človek sa na chvíľku môže nadýchať niečoho pekného a pozitívneho.“ To je presvedčenie Kataríny Verešovej, ktorej práca sa takouto filozofiou stáva poslaním.
VIZITKA
Katarína Verešová sa narodila v Bánovciach nad Bebravou, vyštudovala Konzervatórium Žilina absolutóriom. Titul magisterka a neskôr doktorka pedagogiky získala na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V ZUŠ D. Kardoša pôsobí už desať rokov vo funkcii riaditeľky. Je vydatá, má troch synov.
