
Svoj prvý obchod s kvetmi otvorila v čase, keď z námestí našich miest ešte doznievalo štrnganie kľúčov. Posledné roky komunistického režimu už začali byť priaznivo naklonené aj malému súkromnému podnikaniu. Riu však naštartovala až revolúcia. „Všetci sa vtedy začali hýbať.“ Raz pri prechádzke mestom s manželom uvidela vhodný priestor na obchod. Patril vtedajším reštauráciám. Za špinavými oknami bolo skladisko fliaš. „Hneď na druhý deň som začala vybavovať, nedalo mi to pokoja,“ opisuje takmer minútu po minúte vznik jej prvého obchodíka.
Zástupca organizácie jej skôr zo žartu ako skutočne povedal, že keď chce priestor získať, musí ho do druhého dňa vypratať a pre fľaše urobiť ohradu. Kvetinárka zmobilizovala rodinu. „V noci mi otec zváral na dvore stĺpiky, doniesli pletivo, postavili ohradu so zámkom, previezli všetky fľaše od piva a minerálok. Ráno som mu priestor ukázala a zástupca RaJ prenájom odsúhlasil.“ Zmeniť zatuchnutý priestor, kde kedysi v minulosti bolo aj mäsiarstvo a holičstvo, na príťažlivé kvetinárstvo bolo rozhodne ťažšie ako vtedy vybaviť povolenie. „Nebol daňový ani živnostenský, zaregistrovala som sa iba na mestskom úrade.“
Obchod otvorila 1. decembra 1989. Aj keď interiér vytvoril z použitých debien manžel Ľubomír a doplnkami skrášlila Ria, zaujímavo upravený a zariadený prilákal vtedy množstvo návštevníkov. Také niečo dovtedy videli najbližšie v Hainburgu. „Ponúkala som iný sortiment i štýl viazania kvetov, ako vtedajšie kvetinárstva. Všade dávali len tri klinčeky, k tomu asparágus, mašličku a všetko sa to zabalilo ako saláma do bieleho papiera. Kúpili sme auto a začali dovážať kvety od pestovateľov z južného Slovenska.“ Na pultoch sa tak zjavili frézie, antúrie, kosatce, na jar tulipány, narcisy. Kvety viazala inak, prikladala manžety, veľké mašle, ktorých na trhu vtedy ešte nebolo. „Vyhotovovala som si ich napríklad zo šúpolia. Mala som vôbec veľa prírodného doplnkového materiálu, zbierala som trávy, ktoré som farbila razítkovou farbou,“ prezrádza vtedajšie triky Ria. Zapojila do svojej práce okrem húževnatosti svoju fantáziu a obchod doslova kvitol. Až do roku 1992, kedy priestory vrátili v reštitúcii. Nový majiteľ mal iné plány. Po čase sa jej podarilo zohnať iné priestory. „Vtedy sa snáď každý rozhodol podnikať a nájsť voľné obchodné priestory bolo ťažké.“ Napokon sa sťahovala do priestorov dnes asanovaných Masarykových kasární. Umiestnenie obchodu na poschodí, kam museli vynášať všetok tovar, črepníky, sadenice, kvety, nebolo ideálne. Neskôr sa sťahovala opäť. „Bolo to ale z blata do kaluže. Priestory na námestí boli pivničné, stále sme maľovali, aby sme prekryli plesne, pálili vonné sviečky, ale zatuchnutý vzduch sme neporazili.“ Ria viedla obchod, aj keď sa jej narodilo druhé vytúžené dieťatko. „Neskôr som pochopila, že sa nedá mať v jednej ruke kvety, na druhej dieťa“ Obchod prenechala svojej mame a užívala si materskú dovolenku. Naposledy mala obchod v jednom obchodnom dome. „Ani tu to nebolo vhodné. Všade hluk, ľudia buchotali s košíkmi, z každého obchodu sa valila iná hudba.“ Keď sa dozvedela o vhodnej ploche, kde by sa dala vybudovať budova a našiel by sa tu aj priestor pre jej obchod, nezaváhala. V týchto dňoch jej sen o vlastnom má už konkrétnu podobu.
Po 16-tich rokoch podnikania vlastne akoby stála na začiatku. „Dnes to už nie je ten ošiaľ, ktorý bol na začiatku. Vtedy som išla podnikať s obrovskou chuťou a teraz s obavami, ale verím vo svoje schopnosti a verím sama sebe. Mám skvelú rodinu, ktorá mi pomáha. V podstate nezačínam, iba pokračujem. A konečne vo vlastnom.“
VIZITKA
Adriana Uherková sa narodila 21. septembra 1961 v Trenčíne,vyrastala v Piešťanoch. Vyštudovala poľnohospodársku technickú školu, odbor kvetinár, sadovník, aranžér. Prvým pracovným pôsobiskom boli kúpele v Trenčianskych Tepliciach. Neskôr aranžovala výklady obchodného domu. K profesii sa vrátila ako vedúca obchodu s kvetmi. Vlastný obchod si otvorila už v decembri 1989. Za 16 rokov podnikania si zriadila obchod vo viacerých prenajatých priestoroch, v súčasnosti dokončuje priestory pre vlastný obchod. Je vydatá, má dve deti 20-ročnú Terezku a 10-ročného Viktora.