„Máme tu dve trojmesačné šteniatka, ale nevieme, či v ich prípade išlo o vyhodený vianočný darček,“ uvádza.
Počas vianočných sviatkov si viacerí Trenčania našli cestu do útulku, hoci stále zostáva nedoriešené jeho viditeľné označenie. A to napriek tomu, že útulok bol presťahovaný z ulice Ľudovíta Stárku už pred viac ako dvomi rokmi. Útulok hľadala aj Jana Manduchová, ktorá sa vybrala medzi sviatkami do útulku s nákladom krmiva a granúl. „Cesta vôbec nie je označená, keby sme nezavolali na mestskú políciu tak to ani nenájdeme,“ hovorí. Problémy so značením potvrdzuje aj Pavol Dobiáš vedúci strediska bežnej údržby, pod správu ktorého útulok patrí.
Zviditeľneniu útulku pomohla aj pravidelná rubrika v Trenčianskych schránkových novinách, v ktorej predstavujeme opustených psíkov. „Odkedy to začalo byť uverejnené v novinách, tak sem častejšie ľudia chodia, aj viac telefonujú a zaujímajú sa o psíkov,“ hovorí pracovník útulku, ktorý sa spolu s ďalším pracovníkom stará o psíkov.
V rozpočte mesta Trenčín na rok 2006 je vyčlenených, z celkových nákladov, na prevádzku 400 tisíc korún. „Musíme sa zmestiť do toho, čo od mesta dostávame,“ hovorí Pavol Dobiáš. Kapacita karanténnej stanice - útulku, ktorá je približne 40 psíkov, je totiž stále plná. Psíkov treba veterinárne ošetrovať, očkovať a no a samozrejme každý deň kŕmiť. „Vypomáhajú nám aj sponzori. Do útulku chodia aj obyvatelia. Prinášajú často i veci, ktoré nepotrebujeme. Priniesli nám sem napríklad staré koberce, aby psíkom nebolo zima a teraz máme chemlonu plné búdy. Pritom pre malé šteniatka máme zateplenú búdu,“ vysvetľuje pracovník útulku. „Ak chcú ľudia opusteným psíkom pomôcť, najlepšie urobia, ak donesú krmivo, granule, konzervy pre šteniatka. Uvítali by sme aj nové misky na kŕmenie,“ dodáva.
V dôsledku snehovej kalamity bol útulok odrezaný na jeden deň od sveta. Pracovníci sa sem síce dostali, ale cestu prepluhovali až na druhý deň.
