Darina Gavaldová z Trenčianskeho Jastrabia sa ako každá mamička tešila na príchod svojho dieťaťa, keď dva týždne pred pôrodom nastali komplikácie. Od doktorov na bratislavských Kramároch sa dozvedela, že niečo s dieťatkom nie je v poriadku, že bude iné a ich životy omnoho komplikovanejšie. Spina bifida a hydrocefalus bol verdikt, ktorý natrvalo zmenil život Dariny a jej manžela Jána. Len čo sa malá Dominika narodila, musela podstúpiť operáciu chrbtice, ktorá bola poškodená rázštepom a ešte ani len netušila, že to nebude zďaleka jediná operácia. Nasledovalo mnoho ďalších operácií chrbtice, očí. Dominika má totižto značne poškodenú chrbticu už spomínaným neuzavretím stavcov a silnou skoliózou. Je odkázaná na vozíček, pretože má prirastenú miechu, šikmý sklon panvy a vykĺbený bedrový kĺb, pričom jej oči tiež nie sú úplne v poriadku.
Šanca na zmenu existuje
Toto dnes osemapolročné dievčatko sa za svoj krátky život muselo vysporiadať s mnohým, no na jej tvári je iba úsmev. „Svoje postihnutie berie pozitívne, je to zmyslom jej života, no uvedomuje si, že sa to môže zmeniť,“ vraví Darina Gavaldová. A šanca na zmenu pre Dominiku skutočne existuje. Pred šiestimi týždňami podstúpila u špecialistu v Čechách komplikovanú operáciu chrbtice, panvy a vykĺbeného kĺbu. „Informovali sme sa na Slovensku, ale tu nie sú doktori natoľko zdatní, ani dostatočne vybavení,“ prezrádza otec Dominiky Ján Gavalda. Nádej na lepšiu budúcnosť rodine dal doktor v Brne, za ktorým chodia vraj rodičia s chorými deťmi až z Košíc. Darina a Ján dlho premýšľali, či ťažkú operáciu podstúpiť, bolo tu veľké riziko, no rozhodla Dominika. „Mama, ja chcem chodiť,“ boli nástojčivé slová, ktoré rodičia počúvli. Dnes, pár dní po tom, ako Dominike v Trenčianskej nemocnici odstránili sadru, ešte nie je dobojované. Dominika má v kĺbe spevňujúce železá, ktoré sa budú musieť vybrať a podľa mamy Dariny bude potrebné ešte uvoľniť šľachy na jednej nohe.
Opäť chce sedieť na koníkovi
Teraz sa ale malá bojovníčka teší najviac na spolužiakov. Dominika chodí na základnú školu v Trenčianskom Jastrabí ako integrovaná tretiačka a pre operáciu musela šesť týždňov vymeškať. V triede je ich dvadsaťštyri a veľmi dobre spolu vychádzajú. „Deti sú veľmi ochotné a sú na Dominiku naviazané,“ vraví mama Darina, ktorá je na vyučovaní vždy so svojou dcérou. Dominike sa v škole darí a najviac ju baví matematika a angličtina. „Snaží sa robiť všetko najlepšie, ako vie a nie je pre ňu dôležitý výsledok alebo hodnotenie učiteľa,“ prezrádza Darina Gavaldová. Dominika i napriek svojmu postihnutiu je aktívnym dieťaťom, baví ju všetko nové. Hrá dokonca na klavíri a je aj v rybárskom krúžku. Ako sama vraví, má rada prírodu a je vášnivou hubárkou. Spoločnosť jej robieva psík Dunčo, ktorý získal podľa obľúbenej rozprávky Osmijanko prezývku Osmidunčo. Najnovšie vymýšľa Dominika meno pre čierneho kocúrika, ktorý do rodiny pribudol len nedávno. Pre zhoršujúce sa vykĺbenie nohy musela Dominika prestať s hippoterapiou, no ak pôjde všetko podľa plánu, už čoskoro bude znova sedieť na hnedom koníkovi Ripovi.
Dominika so svojimi rodičmi musela prejsť ťažkú cestu, ktorá ešte nie je v cieli. Postihnutie, s ktorým sa narodila, jej skomplikovalo život, no i napriek tomu, že je iná, túži naplno žiť. Dnešná medicína ponúka možnosti, no rodinu Gavaldovú to bude stáť ešte veľa síl a mnoho peňazí. Rodičia hľadajú s pomocou trenčianskeho Červeného kríža sponzorov, no ako vravia, je to ťažké. Pre dcéru sú odhodlaní spraviť všetko. Pre tých pár zanietených slov „mama, chcem chodiť“.
