Prvé domáce mačky, o ktorých máme nejaký hmatateľný dôkaz, pochádzali zo starovekého Egypta a ich mumifikované pozostatky objavili archeológovia v Beni Hasane vo vnútrozemí Egypta v roku 1889. Tu sa našli doslova státisíce, ba milióny tiel mumifikovaných mačiek, ktoré boli uctievané ako božstvo. Väčšina tiel bola rozdrvená a dokonca použitá ako hnojivo. Vyše 19 ton, čo predstavuje asi 180-tisíc mačiek bolo vyvezených do Anglicka, kde sa predali v poľnohospodárskej dražbe.
Uctievanie mačiek začalo približne od roku 2000 pred naším letopočtom. Ak v týchto rokoch mačka dosiahla kultové postavenie, na hospodárstva a do miest sa musela dostať už dávno predtým. Divé mačky určite priťahovali egyptské hospodárstva bohaté na myši a potkany, ktoré žili v stodolách a neskôr v mestách. Prispôsobivé mačky tu začali proces domestikácie a nakoniec zbožštenia.
Mačka domáca sa vyvinula z africkej divej mačky, európskej divej mačky a jedným z možných predkov je aj Palassova- ázijská divá mačka. Tieto divé druhy sa zdomácňovali postupne. Veľa divých mačiek sa obšmietalo okolo ľudských obydlí, brali si, čo potrebovali, zostali však divé. Mačiatka európskej divej mačky sa dokonca nedajú skrotiť ani v ranom veku. Zdomácnené mačky sa už rodia krotké a rýchlo si zvyknú na ľudskú spoločnosť. V priebehu generácií od čias, čo sa divá mačka po prvý raz priblížila k hospodárstvu a našla stodolu plnú myší, sa udiali rôzne genetické zmeny. Kontakt s ľuďmi a s ním spojený dostatok tepla, pohodlia a prístupnej potravy v blízkosti človeka, vyústili do pokojnejšej povahy. Dnešná mačka má podstatne menší mozog ako divo žijúci predkovia a za to sú zodpovedné postupné genetické zmeny, ktoré z nej spravili milého domáceho spoločníka.
