,“ vyznáva sa Ľudmila Strohnerová.
Jednou z jej významných životných kapitol bol nástup do prvého zamestnania v Matici slovenskej v Martine: „V tejto národnej kultúrnej inštitúcii som mala možnosť vidieť množstvo dokumentov, ktoré napísali Slováci, sú o Slovákoch alebo dokumentujú život Slovákov nielen v knihách, ale aj fotografiách a rukopisných materiáloch.“
V profesnom živote ju ovplyvnil najmä riaditeľ Národného bibliografického ústavu Slovenskej národnej knižnice v Martine Miloš Kovačka: „Jeho práca bola pre mňa akýmsi majákom, navigujúcim aký má byť správny bibliograf - teoreticky podkutý, s dôstojným, korektným vystupovaním, odborník vo svojej oblasti, láskavý k ostatným. Človek, ktorý nehľadí na svoj voľný čas, ale ide mu predovšetkým o prezentáciu jeho práce, Slovenska a Slovákov vôbec.“
Po príchode do Trenčína sa najskôr chcela bližšie zoznámiť s regiónom. „Zdalo sa mi, že najlepšou cestou bude, keď si prečítam všetko, čo je o Trenčíne napísané.“ Prostredníctvom kníh a regionálnej tlače spoznávala osobnosti a udalosti regiónu, získané informácie si následne overovala a dopĺňala.
Nestačilo jej iba študovať informácie, ale postupne sa sama začala zúčastňovať spoločenského a kultúrneho života mesta. „Pokiaľ to bolo možné, navštevovala som prednášky, semináre a podujatia, ktoré sa v Trenčíne organizovali a robím tak aj doteraz.“ Spoznávala rôzne vzdelávacie a spoločenské organizácie - Klub slovenských historikov na čele s Milanom Šišmišom, ktorého neskôr predstavila v jeho personálnej bibliografii, Klub pre dejiny vied a techniky zastúpenej Milanom Mikušom, ktorého predstavila v bibliografii pri príležitosti jeho životného jubilea, stretla sa s významnými osobnosťami z oblasti filatelistiky, numizmatiky, atď. „To sú osobnosti, za ktorými je práca odrážajúca históriu nášho regiónu. Umožňujú mi hlbší rozhľad do oblastí, ktorými sa celý život zaoberajú.“ Zároveň získavala obraz o tom, ktorá vedná oblasť alebo úsek regionálneho života je spracovaný a kto sa mu venuje. „Po čase som trenčiansky región spoznala lepšie, ako môj rodný kraj. Zistila som, že sú mi bližšie nielen dokumenty a knihy, ktoré o regióne rozprávajú, ale aj ľudia, ktorých som mala česť spoznať. Cením si, že viaceré pracovné kontakty neskôr prerástli do priateľstva.“
V roku 1983 si našla svoje miesto v bibliografickom a regionálnom oddelení Okresnej, v súčasnosti Verejnej knižnice Michala Rešetku. „Pôvodne som nechcela byť bibliografkou, pretože tento odbor si vyžaduje systematickú, erudovanú, časovo náročnú prácu, veľa koncentrácie a trpezlivosti. Ale po čase sa bibliografia stala nielen mojím povolaním, ale aj koníčkom. Aj keď pre čitateľa vyzerá jej podoba veľmi strohá a jednoduchá, skrýva sa za ňou mnoho času štúdia v archívoch, múzeách a knižniciach.“
V oddelení bibliografie, informácií a regionálneho úseku knižnice pracuje nepretržite 26 rokov: „Úžasné je, že knižnica sa stala mojím druhým domovom,“ priznáva sa s úsmevom.
Ako autorka alebo spoluautorka má za sebou viaceré personálne a tematické bibliografie a slovníky, pravidelne pripravuje Kalendár výročí, osobností a udalostí Trenčianskeho regiónu. Váži si všetky publikácie, ktoré doposiaľ pripravila, ale ako sama hovorí, verejnosť asi najviac oslovila bibliografia Vojtecha Zamarovského Cestovateľ stáročiami z roku 1999. „Bibliografia bola súčasťou osláv, ktoré poriadalo mesto Trenčín k jeho 80-tim narodeninám. Najnáročnejšou prácou bola pre mňa tvorba slovníka Osobnosti vedy trenčianskeho regiónu, ktorá trvala viac ako päť rokov. Za tento titul som spolu s Milanom Mikušom získala Cenu J.M.Hurbana za rok 2003 v oblasti tvorby biografických slovníkov na Slovensku.“
V súčasnosti spolupracuje na projekte Trenčín-mesto za hradbami a stálej expozície osobností trenčianskeho regiónu.
V budúcnosti vidí perspektívu v uplatnení knihovníckej a bibliografickej práce v jej elektronizácii a digitalizácii. Bibliografia sa dnes stáva súčasťou internetu a tak sa môže naplniť jej želanie: „Priala by som si, aby výsledky mojej práce nezostali prístupné len pre obmedzený okruh záujemcov, ale dozvedela sa o nich aj verejnosť za múrmi našej knižnice.“
VIZITKA
Narodila sa 24. marca 1952 v Martine. Po skončení základnej školy vyštudovala Strednú knihovnícku školu. Vysokoškolské vzdelanie si doplnila diaľkovým štúdiom knihovedy a pedagogiky dospelých na Filozofickej fakulte v Bratislave. V roku 1971 nastúpila do Matice slovenskej v Martine. Od roku 1980 žije a pracuje v Trenčíne ako knihovníčka a bibliografka vo Verejnej knižnici Michala Rešetku. Má dve deti - 31-ročnú dcéru Silviu a 26-ročného syna Martina.
