Narodil sa v rodine veľkého priaznivca futbalu, keď jeho otec Jozef, bol zanietením funkcionárom FO TTS Trenčín. Jeho krstný otec Štefan sa taktiež veľmi živo zaujímal o dianie v trenčianskom futbale a navyše bol aj delegátom Slovenského futbalového zväzu. To všetko, akoby už vopred predurčovalo životnú púť aj Jozefa Pecha mladšieho, ktorý rovnako ako jeho otec začínal s futbalom v Trenčíne a vlastne pokračoval vo vyšliapaných futbalových chodníčkoch svojích rodinných predchodcov...
MERINA A ODEVA
Jubilujúci, v súčasnosti už 65-ročný Jozef Pecho začínal v futbalom ako žiačik v Merine a ako dorastenec už zasa obliekal pre zmenu dres Odevy Trenčín. Po maturite ešte dva roky pracoval v TOS-ke a v roku 1960 odišiel študovať na Pedagogickú fakultu do Trnavy. Tým pádom s futbalom ako 19-ročný skončil a za trenčianskych seniorov už nehral, nakoľko dal prednosť náročnému vysokoškolskému štúdiu. Futbal teda hral viacmenej už iba rekreačne, ale stále rozmýšľal, ako sa vrátiť, lebo futbal bol preňho celoživotným magnetom.
V TRNAVE SA STAL
ROZHODCOM
Zhodou okolností a možno aj preto, že futbal bol naďalej jeho veľkým lákadlom sa dostal medzi ľudí, ktorí sa točili okolo futbalu v Trnave futbal a oni ho fakticky oslovili, či by nemal záujem sa stať rozhodcom. V roku 1962 tam absolvoval základné rozhodcovské školenie - III. triedu.
O rok nato, na základe dobrých výkonov v okresných súťažiach, postúpil do krajských súťaži, kde taktiež napredoval. Postúpil z I. B. triedy (terajšia 5. liga) po polroku do I. A. V jednom súťažnom ročníku teda rozhodoval v dvoch majstrovských súťažiach. Na konci roku 1964 (po jeseni) zaznamenal ďalší raketový rozhodcovský postup - do majstrovstiev Západoslovenského kraja. V tejto súťaži pôsobil ako arbiter dva roky a popritom absolvoval II. rozhodcovskú triedu v Bratislave.
Svoj prvý zápas ako hlavný arbiter v okrese Trnava rozhodoval v Suchej, v trenčianskom okrese v rámci regionálnej súťaže v Ivanovciach. Odvtedy už J. Pecho hovorí už iba o „ivanovskej Maracane“.
ROK 1964 - NÁVRAT
DO TRENČÍNA
Po skončení VŠ dostal v roku 1964 J. Pecho „umiestnenku“ učiť na bývalú učňovskú školu v Trenčíne, kde sa zároveň aj oženil s trnavčankou a naďalej rozhodoval futbalové zápolenia. O rok neskôr sa v meste pod Matúšovým hradom mladej rodinke Pechovej narodila jedna dcérka, v roku 1967 prišla na svet aj druhá dcérka, čo znamenalo rozhodcovské stop pre Jozefa, nakoľko sa plným priehrštím dva-tri roky venoval zodpovednej výchove malých detí a vôbec celej rodinke.
ARBITROM ŠESŤ ROKOV
Rodinné povinnosti boli vtedy na prvom mieste a jubilant chtiac-nechtiac musel ukončiť rozhodcovskú kariéru v roku 1968, teda po šiestich rokoch aktívnej činnosti. V období, keď zavesil píšťaľku na klinec rozhodoval majstrovstvá kraja. Aj keď neeviduje presnú štatistiku, koľko vlastne rozhodoval stretnutí, predsa len s odstupom času ľutuje, že nepokračoval v rozhodovaní ďalej, veď bol už v majstrovtvách kraja a bol navrhnutý postúpiť ako arbiter do divízie, lebo splňal všetky predpoklady (ľahkosť pohybu, elán, výkonnosť, objektivita a pod.). Keď sa však rozhodol skončiť, tak nakoniec aj skončil...
PRINAVRÁTENIE SA
K FUTBALU
Keď deti už koľko-toľko odrástli, manželka začala učiť na rovnakej škole ako Jozef, tak sa opäť vrátil k futbalovému fenoménu takou cestou, že po ukončení rozhodcovskej činnosti začal zodpovedne a cieľavedome funkcionárčiť. Začal pracovať v komisii rozhodcov okresného futbalového zväzu v Trenčíne, kde vtedy šéfoval už nebohý František Hromník. Z tejto komisie odišiel funkcionárčiť do športovo-technickej komisie a potom bol poverený na jedno funkčné obdobie riadením Okresného futbalového zväzu v Trenčíne a zároveň bol aj členom výkonného výboru OV ČSZTV. V jednotlivých športových funkciách spoznal množstvo veľmi dobrých priateľov (Dr. Michalík, Novák, Prekop, Hromník, Fraňo, Kvasnica) ako aj s mnohými aktívnymi futbalistami. Ešte v období jeho štúdii v Trnave, keď bol arbitrom, tak v priebehu roka odpískal minimálne 5-6 zápasov slávnemu Spartaku Trnavu. Takto bol v tesnej blízkosti - či už slávneho trénera A. Malatinského, ako aj mnohých hráčských osobností a kapacít. To isté je možné povedať aj o Trenčíne...
MANŽELKA MARTA
Zo začiatku, vari ako každá iná žena (veď to väčšina mužov veľmi dobre pozná), mala aké-také pripomienky k športovým aktivitám a záľubám svojho manžela, čo v prípade výchovy malých detí je úplne samozrejme a pochopiteľné. To sa týkalo aj pravidelných nedeľných prechádzok s rodinkou, aj keď Jozef boll mysľou na futbalových ihriskách a pred očami mal to guľaté čudo, zvané futbalová lopta. Nakoniec, postupom času predsa len prišla doba, keď manželka dala potichu jasne súhlas k tomu, aby jej manžel pokračoval vo svojích čulých futbalových aktivitách. Veď to bolo oveľa lepšie a prospešnejšie, ako keby mal začať chodiť po krčmách.
Staršia dcéra sa volá po mamičke Marta a mladšia Katka. Ani jedna z nich však neinklinuje otcovým športovým aktivitám, čiže v tomto prípade možno otvorene konštatovať, že povestné jablko padlo tentoraz pomerne ďaleko od stromu. Nie je vylúčené, že to predsa len obnoví niekto zo súčasných šiestich vnúčat...
DELEGÁTOM UŽ
32 ROKOV!
Funkciu delegáta začal vykonávať J. Pecho v okrese Trenčín od roku 1974, v čase keď metodikom OV ČSZTV bol P. Gjabel, referentom futbalu J. Žitňan, tajomníkom O. Häusler, hospodárom V. Michalík a pracoval tam aj M. Ondruška. Bola to veľká zanietená partia, ktoré viedla a dobre robila futbal v trenčianskom regióne. Na OV bol v tých časoch jubilant ako doma, takmer každý deň sa bol informovať, čo nového a sem-tam si podebatovali aj pri pivečku. Čoskoro nasledoval postup hore - do krajskej súťaže, kde pôsobí až doteraz. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že túto funkciu vykonáva už pozoruhodných 32-rokov, čiže podstatne viac, ako keď bol arbitrom, čo plne vyhovuje najmä jeho mentalite! Ako delegát „absolvuje“ ročne okolo 28-30 zápasov.
DOZREL NA FUNKCIU
PREDSEDU ŠTK
Funkciu predsedu ŠTK Okresného futbalového zväzu v Trenčíne vykonával takmer dvadsať rokov! Vzápätí ho zobrali za člena komisie delegátov a po roku sa stal predsedom športovo-technickej komisie Západoslovenského futbalového zväzu a do tejto funkcie bol na ďalšie štvorročné obdobie potvrdený aj na marcovej Rade ZsFZ! V súčasnosti pôsobí aj ako delegát od tretej až po piatu ligu ZsFZ (aj na II. dor. ligu SR) a taktiež je aj predsedom komisie delegátov Oblastného futbalového zväzu v Tenčíne.
Čiže ako 65-ročný dôchodca je ešte stále veľmi čoperný, veď nielenže učí na jednej Základnej škole, ale plným priehrštím sa venuje aj spomínaným futbalovým aktivitám.
PRIATEĽSKÝ DUCH
Všade, kde J. Pecho za roky-rokúce pôsobil, sa mu podarilo spoluvytvoriť priateľského ducha so známymi priateľmi a športovcami, kde nezažil podrazenie, alebo ľudovo povedané - zákerneho pichnutia nožom do chrbta.
Nič takéto neférove sa mu našťastie nestalo a práve opak bol vždy pravdou!
Preto vždy rád chodí tam, kde má množstvo priateľov. Je rád, keď si naňho neraz zaspomínajú nielen jeho priatelia, ale všetci tí, ktorí dobre vedia, že J. Pecho bol a stále je tu, za roky činnosti vyoral určitú športovú brázdu a rozhodne je na čo v dobrom spomínať. To je preňho tá najväčšia odmena...
ŽIVOT BEZ VNÚČAT
SI NEVIE PREDSTAVIŤ
Ako sa náš jubilant úprimne vyznal, život si nedokáže predstaviť bez svojich vnúčat, najmä na tú poslednú vnučku, ktorá má jeden a pol roka.
NIŤ CHCENIA
Celým doterajším životom viedla J. Pecha taká niť chcenia spraviť pre niekoho dobre, byť spravodlivý pokiaľ sa to samozrejme dá. Je to jeho osobné presvedčenie a nikdy v živote nespáchal úmyselné nikomu krivdu. Ak mu pán Boh pomôže ešte do ďalších rokov života v podobe dobrého zdravia, tak je odhodlaný sa vynasnažiť ešte funkcionárčiť aj keď dobre vie, že je to už viacmenej koniec ako nejaká sľubná perspektíva...
PRERUŠENÝ SEN
Svoj nesplnený sen si vlastne sám prerušil, keď nepokračoval kvôli rodine v rozhodovaní futbalových stretnutí. S odstupom času banuje, že tak spravil, lebo nevedno, kde by to s píštaľkou nakoniec dotiahol, lebo mal pred sebou sľubnú budúcnosť. Toto po rokoch spoločného života skonštatovala aj jeho manželka slovami - „Jožko, mal si pokračovať ďalej, určite by si niečo významné dokázal.“
Raz darmo, život predsa len beží trošičku inak, ako si to hoci kto z nás predstavuje a myslí. Vitálnemu jubilantovi, ktorý svoj život zasvätil jednoznačne hre hier - futbalu želá veľa zdravička a ďalších úspechov aj redakcia Trenčianskych novín.
