ožušiny, začal som ich chovať,“ vysvetľuje svoje začiatky Štefan Laštik.
Mäso z nutrií je skutočne vynikajúce a mnohí tvrdia, že aj najchutnejšie. V porovnaní s inými druhmi mäsa je toto mäso bez cholesterolu a obsahuje najviac bielkovín.
Nutrie sa vyskytujú vo viacerých farbách, no Štefan Laštik chová najmä zlaté, strieborné, biele a pastelové. Základom správneho chovu sú nepríbuzné a kvalitné jedince. „Vždy sa dá k jednému samcovi tak päť, šesť samíc. Výhodou pre chovateľov, z hľadiska financií, je ich rýchle množenie. Samica sa môže páriť hneď v ten deň, čo porodí mladé,“ vysvetľuje.
Nutrie nechávajú chovatelia dorásť do dĺžky kože cca 70 centimetrov a váhy cca štyroch kilogramov. Kvalita kože nutrií záleží najmä na kŕmení a Štefan Laštik sa preto o ne ukážkovo stará. Dostávajú tak zelené krmivo, ako aj pšenicu, jačmeň či šrot. Cena kožušín od minulého roku vraj výrazne klesla až o sto korún a drží sa na súčasných 200 korunách, no záujem ešte pretrváva. Ale ako upozorňuje, nutrie sa začínajú chovať najmä pre mäso.
So svojimi chovateľskými trofejami sa chodí Štefan Laštik popýšiť aj na výstavy, kde sú „jeho zvieratá“ veľmi dobre hodnotené. Cena špičkového výstavného exempláru sa vraj pohybuje medzi dvomi až piatimi tisícami korún.
Z hľadiska zoologickej príslušnosti patrí nutria riečna do rodu hlodavcov ako samostatný zástupca čeľade nutriovitých. Pôvodnou domovinou nutrie je oblasť Južnej Ameriky, kde sa divo žijúce nutrie vyskytujú dodnes na rozsiahlom území od Brazílie a Paraguaja cez Argentínu, Chile až po Ohňovú Zem. V uvedenej oblasti výskytu nutrií sú rôznorodé klimatické podmienky, ktoré si vynútili vznik viacerých geografických rás nutrií, vyznačujúcich sa rozdielnou kvalitou osrstenia i odlišnosťou základného farebného odtieňa srsti. Pôvodne lovili juhoamerickí Indiáni nutrie najmä pre chutné mäso. Až neskôr ich začali intenzívne loviť pre získanie kožiek. Koristnícky lov mal za následok takmer úplné vyhubenie nutrií v niektorých oblastiach ich pôvodného rozšírenia. Dopyt po kožušine z nutrií si preto vynútil zavedenie ich farmového chovu. Do Európy boli začiatkom dvadsiatych rokov nášho storočia dovezené nutrie pochádzajúce z Argentíny a do ČSR priviezol prvé nutrie známy český chovateľ J. Kincl v roku 1925. Vo svojom prirodzenom prostredí imitovali nutrie farbu brehov pokrytých pieskom, vodných tokov, čím si zabezpečili v rámci podmienok prírodného výberu určitú ochranu pred prirodzenými nepriateľmi. Geografické rasy nutrií sa vzájomne prekrížili, ustálila sa určitá charakteristická farba srsti a takto vznikli štandardné nutrie. Vplyvom určitých faktorov sa objavili v chove nutrií niektoré odchýlky vo farbe srsti tzv. mutácie, ktoré chovatelia podchytili a rozmnožili. Tie dali vznik celej skupine farebných nutrií.
