pre sociálnu agendu v roku 2001. Zmluvu dostala na dobu neurčitú. Situácia na pracovisku bola v poriadku, kým neprišiel január 2005.
„Od 1. januára prešli úlohy, ktoré vyplývali z mojej pracovnej náplne do funkcie druhej sociálnej zamestnankyne,“ hovorí Ivana. O tejto zmene žiadala od riaditeľa doklad. „Aj preto, aby som za písomnosti, ktoré boli vystavené po 1. januári neniesla zodpovednosť, ako to vyplývalo zo stále platnej pracovnej náplne.“ Riaditeľ Igor Šumaj odmietol prevziať Ivaninu žiadosť, ale napokon dostala na ňu odpoveď s opisom pracovnej činnosti. A hneď na ďalší deň sa k zmene funkcie priradila aj zmena platu. „Vzali mi osobné ohodnotenie,“ komentuje Ivana. Korešpondencia s riaditeľom pokračovala. O mesiac dostala upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny. Vyčítal jej, že vytvára napätie a zlú atmosféru, svojim správaním narušuje medziľudské vzťahy. Dôvodom upozornení bolo podľa Ivany aj to, že poukazovala na niektoré postupy, ktoré sa nezhodovali so zákonom. „Pri organizačných zmenách v apríli 2005 vedenie nedodržalo zákon, pretože funkciu vedúceho sociálno-zdravotníckeho úseku získala pracovníčka bez výberového konania. To je v rozpore so zákonom o výkone práce vo verejnom záujme,“ tvrdí Jurišová.
Napriek tomu, že jej riaditeľ vyčítal v písomných upozorneniach zlé zaobchádzanie s klientmi, v júli 2005 ju preložil medzi klientov chráneného bývania a neskôr do oddelenia práce s klientmi. Bez písomného vyjadrenia. Koncom augusta dostala Ivana výpoveď. Zoznam dôvodov je dlhý: opakované porušovanie pracovného poriadku, nevhodné správanie na poradách, voči kolegom i klientom, negovanie príkazov nadriadených, riešenie konfliktov personálu pred klientmi, neprevzatie listu, v ktorom ju riaditeľ upozorňoval na jej nedostatky v práci. V čase plynutia dvojmesačnej výpovednej lehoty si však Ivana našla nové zamestnanie, kam potrebovala hneď nastúpiť. Sama požiadala o rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou. Vedenie zariadenia jej to umožnilo. Jej odchod opäť sprevádzalo aj písomné napomenutie za to, že si balila veci v mimopracovnom čase. „Najskôr mi v liste riaditeľ vyčítal, že som sa balila vo večerných hodinách, potom prišiel druhý list, že to bolo počas dovolenky, kedy som v zariadení nemala byť. Pravdou bolo, že to bolo v riadnom pracovnom čase. Videli ma vrátnici, údržbári, pomáhali klienti. To, čo mal riaditeľ dať na papier nedal, nepodstatné a nepodložené veci písal,“ uviedla Ivana Jurišová.
Podľa klientky Viery Sládečkovej mali klienti Ivanu v obľube. „S každým vychádzala dobre. Je šikovná, profesionálka. Sledovala zákony, vzdelávala sa. Problémy vyplývali možno aj z toho, že bola priama, vždy povedala, čo si myslí,“ dodáva.
Riaditeľ CSS sa nechcel baviť o celej záležitosti. Ako skonštatoval, nie je povinný odôvodňovať konanie pracovníkov, ktorí si sami dávajú výpoveď. „Je predsa bežné, že ľudia menia zamestnanie, ak si nájdu lepšie miesto, predsa im v tom nebudeme brániť,“ tvrdil pri našej návšteve.
Podľa informácií z Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktoré je zriaďovateľom CSS na Liptovskej ulici, sú personálne záležitosti v kompetencii riaditeľa. Nemajú informácie, ako sa riešia pracovné záležitosti a aká je miera fluktuácie u zamestnancov zariadenia. Neevidujú však ani sťažnosti na postup vedenia.
